Veľký podvod vinárskeho priemyslu?

Víno nie je nič iné ako kvasená hroznová šťava a určitý ľudia okolo nej vybudovali kult. A túto šťavu si navzájom predávajú za šialené ceny. Ale vedci a lekári nám tvrdia, že kvasená hroznová šťava je pre ľudský organizmus škodlivá. Ako môže byť jed považovaný za dobrý a dokonca predávaný za vysoké ceny?

Štatistik Robert Hodgson vykonal jednu z najkurióznejších štúdií v histórii vinárstva. Podarilo sa mu dokázať, že významní someliéri, cavisti a degustátori nerozlišujú medzi rôznymi odrodami vín. Takmer 90 % porotcov nevedelo pochopiť, že im podávali to isté víno, ale v iných fľašiach. Hodgsonova štúdia trvala 5 rokov. Výsledky jeho experimentov ukazujú, že špeciálna „chuť“ drahého vína je len vynálezom vinárov, ktorý umožňuje získať rozprávkové zisky z výroby centového produktu.

Pijúci ľudia reagujú veľmi nejednoznačne na domnienku, že „dobré drahé víno“ sa nelíši od toho najlacnejšieho. Takéto vyhlásenia sú šokujúce, pretože cena fľaše vína sa môže pohybovať od 2 do 2 000 dolárov. Keďže chuť závisí od všetkých zmyslov, ľudských očakávaní a dokonca aj prostredia, je veľmi ľahké s ňou manipulovať. Pomocou žltého potravinárskeho farbiva presvedčíte človeka, že vanilkový puding je vlastne citrón. Obchody s rybami, reštaurácie a sushi bary každý deň klamú zákazníkov a vydávajú nie najdrahšiu rybu za najprestížnejšiu, len aby ju rýchlejšie predali. V roku 2013 Európania veselo jedli fašírky od švédskej firmy IKEA, údajne z bravčového a hovädzieho mäsa, až kým v nich českí odborníci neobjavili konské mäso.

Čo to je za zvláštny fenomén, ten „buket“ vína? Ukazuje sa, že pri kvasení hroznového muštu niektoré látky samy zanikajú (napríklad vitamíny), iné sú zámerne vypudzované (bielkoviny sa vyzrážajú vápnom a vyhadzujú na skládku) a ďalšie vznikajú a rastú. Každý vie, že koncentrácia etylalkoholu sa zvyšuje. Nie každý však vie, že sa zvyšuje koncentrácia aj iných toxických látok: aldehydov, acetálov, éterov a alkoholov. Medzi nimi je len takzvaných „prchavých látok“ viac ako 50. Ukazuje sa, že určujú „buket“ vína. V tejto kytici sú také „kvety“ ako izobutanol, furfural, hexanol a ešte oveľa viac. Všetky tieto „kvety“ sú omamné toxické jedy, oveľa silnejšie ako etylalkohol. Niektoré z nich sú na rovnakej úrovni ako kyanidy v referenčných knihách o škodlivých látkach a koncentrácia mnohých z nich vo víne je mnohonásobne vyššia ako maximálne prípustné normy pre sanitárne vodné útvary.

Samozrejme, poznáme ľudí, ktorí pohŕdajú opilcami, nepijú vodku, ale nechcú sa rozlúčiť s vínom. V rozhovore o vínach môžu predviesť svoju jemnú chuť a erudíciu, podrobne a s radosťou opísať svoj „buket“. Tento človek ešte nemusí mať závislosť na etanole, ale iné drogy vínneho „buketu“ ho už pevne držia na háčiku. Tu je kľúč k zdanlivo zvláštnemu faktu, že rast výroby vína namiesto vodky neznižuje, ale zvyšuje percento alkoholikov v populácii, čím sa rapídne rozširuje okruh alkoholikov a zapájajú doň aj ženy, mládež a mladistvých.

Alkohol, nech má na sebe akékoľvek oblečenie – vodka, koňak, víno, pivo – je protoplazmatický jed, teda jed, ktorý má škodlivý účinok na centrálny nervový systém, na mozog a všetky orgány ľudského tela. Zvyšovaním viskozity krvi alkohol zhoršuje metabolizmus kyslíka v tkanivách, čo vedie k takým závažným ochoreniam, ako je srdcový infarkt, mŕtvica, angina pectoris, poruchy krvného obehu…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info