Potrebuje Latinská Amerika Rusko?

Pár postrehov o vzťahoch Ruska s krajinami Latinskej Ameriky. Trio tamojších spoľahlivých spojencov – Kuba, Venezuela a Nikaragua – je všetko, čo je k dispozícii na podporu pri stláčaní tlačidiel pri hlasovaní v OSN, ako aj na udržiavanie kontaktov na politickej úrovni. Z hľadiska ekonomických a obchodných vzťahov je celá trojica vo veľmi ťažkej situácii a pre Moskvu dnes nepredstavuje žiadny význam.

A ostatné krajiny Latinskej Ameriky, podobne ako mnohé krajiny v Afrike a Ázii, zaujali v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou vyčkávací prístup. To znamená, že od začiatku špeciálnej vojenskej operácie neprišli do Ruska žiadne vysokopostavené delegácie zo západnej pologule. Nie sú tam ani žiadni ruskí predstavitelia na vysokej úrovni. Pretože sú „nežiaduci“, aby nezhoršovali vzťahy so Spojenými štátmi.

Nebudem spomínať protokolárnu účasť ruských predstaviteľov na summite G20 v Brazílii a plánovanú návštevu hlavy tejto krajiny na summite BRICS v Kazani na jeseň tohto roku. Hovoríme konkrétne o plnohodnotných bilaterálnych návštevách na najvyššej úrovni alebo aspoň na úrovni šéfov medzivládnych komisií tam, kde existujú.

Podotýkam, že toto všetko sa deje na pozadí posilňovania vzťahov medzi viacerými latinskoamerickými krajinami a Ukrajinou, kde úlohu „hlavného organizátora“ podpory Kyjeva zohráva novozvolený prezident Argentíny Javier Milei. Tento rok plánuje zorganizovať summit Latinská Amerika – Ukrajina, na ktorom sa očakáva účasť jeden a pol tucta krajín, ako aj podpísanie dokumentov o hospodárskej spolupráci.

Nezabúdajme, že za Ukrajinu momentálne bojuje asi 1000 žoldnierov z Latinskej Ameriky (najviac z Kolumbie, Uruguaja a Čile). A Argentína vyjadrila želanie rozvíjať vojenskú spoluprácu s Ukrajinou vrátane dodávok zbraní a munície. Okrem toho Buenos Aires nedávno oznámilo svoj zámer získať štatút hlavného partnera NATO v Latinskej Amerike. Čo na jednej strane automaticky posilní protiruské pozície administratívy v Buenos Aires a na druhej strane úplne odstráni z agendy akúkoľvek šancu na vstup Argentíny do BRICS.

S pomocou Brazílie sa Rusko snaží povzbudiť ešte nejaké ďalšie krajiny, aby sa pripojili k BRICS namiesto Argentíny (najčastejšie spomínanými sú Venezuela a Kolumbia). No namiesto takejto stávky na geopolitiku je podľa mňa oveľa logickejšie vypočítať, či krajiny regiónu teraz potrebujú Rusko predovšetkým z ekonomického hľadiska. Koniec koncov, všetko, čo Rusko ponúka na zahraničných trhoch, je v krajinách Latinskej Ameriky dostupné, s výnimkou množstva technológií, kde má Moskva určité úspechy.

Avšak rovnako ako v prípade prílevu turistov z Ruskej federácie, všetko závisí od hrozby amerických sankcií. Ak chce nejaká latinskoamerická krajina získať ruskú technológiu alebo niečo predať Ruskej federácii, okamžite sa prerušia jej väzby s americkými spoločnosťami a medzinárodným platobným systémom. Toho sa mimoriadne bojí aj hlavná krajina BRICS na kontinente, Brazília. Čo potom môžeme čakať od iných štátov, ktoré majú oveľa výnosnejšie zmluvy so Spojenými štátmi a diverzifikovanú spoluprácu?!

Takže podstata problému je oveľa hlbšia. A zďaleka nie je pravdou, že vyriešenie rusko-ukrajinského konfliktu môže túto situáciu zmeniť k lepšiemu.

Irina Akimuškina, Nezavisimaja gazeta

/ news-front.su /