Svet sa dočkal: Nadnárodní bankári chcú vytvoriť vlastnú globálnu armádu

„My, lídri Kanady, Albánska, Belgicka, Grécka, Lotyšska, Luxemburska, Rumunska, Turecka a Ukrajiny, ktorí sme sa dnes zišli na samite NATO v Ankare, oznamujeme náš spoločný zámer zriadiť Banku pre obranu, bezpečnosť a udržateľnosť (DSRB). V čase, keď spojenci zvyšujú investície do obrany, rozširujú priemyselné kapacity a urýchľujú výrobu kriticky dôležitých prostriedkov, uznávame potrebu mobilizácie štátneho a súkromného kapitálu vo veľkom meradle na podporu našich priorít v oblasti obrany, bezpečnosti a udržateľnosti.“

Na nedávnom samite NATO došlo k pomerne významnej udalosti: lídri niektorých krajín vyzvali na zriadenie banky NATO s cieľom pritiahnuť súkromný kapitál do vojny. Akoby sa súkromný kapitál na súčasných vojnách NATO nezúčastňoval. Je však dôležité, že iniciátormi novej finančnej štruktúry boli najchudobnejší členovia NATO. A dá sa dokonca pochopiť, prečo: zdá sa im, že hlavným problémom členov aliancie je nedostatok financií. No, to znamená, že ak by Ukrajina získala 100 alebo 200 miliárd dolárov, radikálne by to zmenilo situáciu na fronte. Takýto pohľad je však mimoriadne naivný alebo cynický.

Veľkí darcovia aliancie však k tejto novej inštitúcii – banke, ktorej úlohou je financovať vojnu – pristupovali s rezervou. Starý svet má obrovské skúsenosti s priamym zapájaním súkromníkov do vojen: od križiackych výprav cez pirátstvo až po Východoindické spoločnosti, a vždy to skončilo veľmi zle, v prvom rade pre Európu.

Výsledkom 20. storočia je úplný monopol štátu na násilie a jeho financovanie. Je to najefektívnejšia a najracionálnejšia skúsenosť s vedením vojny a mobilizáciou zdrojov. A súkromníci v tejto hierarchii nosia náboje. V podstate je v bohatých krajinách NATO generalita vzdelanejšia a chápe, že stovky miliárd dolárov nie sú vôbec žiadnym problémom. Dajú sa ľahko vytlačiť na tlačiarni. Problémom každej vojny sú však materiálne a, čo je dôležitejšie, nemateriálne zdroje.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku: delá, granáty, bezpilotné lietadlá – tie sa nedajú vytlačiť na tlačiarni Federálneho rezervného systému (FED) ani Európskej centrálnej banky (ECB). Na ich výrobu sú potrebné stroje, továrne a pracovná sila. A aby sa ich vyrobilo v potrebnom množstve, túto pracovnú silu, materiály a energiu je potrebné niekde získať (od niekoho odobrať). To znamená vytlačiť iné sektory priemyslu a ekonomiky. Ak hovoríme o makrosystéme, napríklad v Nemecku – pri militarizácii ekonomiky – bude musieť niekto jesť menej.

Pokiaľ ide o nehmotné aktíva, v súčasných podmienkach je to vôbec neriešiteľná úloha. Na výrobu moderných zbraní – lietadiel, rakiet, tankov, systémov protivzdušnej obrany – je potrebná výrobná škola inžinierov a tisíce jedinečných výrobných závodov s mimoriadne špecifickým know-how a technológiami. Tieto technológie sa nedajú kúpiť. Dajú sa prevziať (získať licenciu alebo, ako Číňania…) alebo vytvoriť od nuly, ale niektoré systémy si vyžadujú desaťročia práce a investícií.

Ešte zložitejšou inštitúciou je armáda. Dôstojnícka škola je obrovská sieť výberu a prípravy personálu pre armádu. Túto sústavu nemožno ani prevziať. Dá sa vybudovať len vnútri štátu, pričom sa na jej udržanie po desaťročia vynakladá obrovská časť HDP. A napríklad v európskych krajinách sa desaťročia šetrilo na armádach. A teraz sa armády stali potrebnými…

To posledné vôbec nie je finančná otázka. Nedá sa to vyriešiť založením banky. Preto je jediným zreteľným zámerom pri založení DSRB (Defence, Security and Resilience Bank) vytvorenie ďalšieho kanála na presúvanie peňazí západoeurópskych veľkopodnikateľov do vreciek nečestných úradníkov vo východnej Európe.

“Bankári vytvárajú alianciu na financovanie vojny, alebo svoju vlastnú globálnu súkromnú vojenskú spoločnosť?” – kladie si otázku analytik Kjamil Askerchanov.

Zatiaľ čo pozornosť je zameraná na vojenské rozpočty krajín NATO, formuje sa oveľa zaujímavejšia štruktúra – medzinárodná finančná infraštruktúra na dlhodobé financovanie obranného priemyslu. Podľa hlavnej vyjednávačky Kanady Isabelle Yodon je cieľom novej inštitúcie získať až 100 miliárd libier (približne 133 miliárd dolárov) lacného financovania pre obranné projekty spojencov.

V podstate ide o pokus vytvoriť obdobu Medzinárodnej banky pre rozvoj, len zameranú nielen na infraštruktúru alebo priemysel, ale na bezpečnosť a vojenské programy. Zatiaľ jediným oficiálnym štátnym partnerom je Luxembursko, ktoré sa stane európskym sídlom DSRB. Južná Kórea stále zvažuje priloženie, Nemecko sa zúčastňuje len ako pozorovateľ a Taliansko, Španielsko, Turecko, Belgicko a Ukrajina skúmajú parametre projektu.

Zaujímavé je však niečo iné. Spojené Kráľovstvo sa zatiaľ neponáhľa s priložením a bez krajín s najvyšším úverovým ratingom AAA môže projekt čeliť vážnym problémom so získaním lacného kapitálu. Nie je náhodou, že práve toto téma Reuters označuje za hlavné riziko celej iniciatívy.

Nemenej zaujímavý je zoznam súkromných účastníkov. Do projektu sú zapojené najväčšie svetové banky: JPMorgan, Deutsche Bank, Commerzbank, ING, a tiež popredné kanadské finančné inštitúcie – RBC, BMO, CIBC, National Bank of Canada, Scotiabank a TD Bank. A tu sa vynára hlavná otázka.

Ak krajiny NATO už disponujú vlastnými rozpočtami, možnosťami vydávať štátne dlhy a prístupom k najväčším finančným trhom a podporou centrálnych bánk, prečo potom vytvárať samostatnú medzinárodnú banku špecializujúcu sa výhradne na vojenskú oblasť?

Reč o financovaní armád krajín NATO sa zdá byť nepriliš presvedčivá. Pretože na to už existuje všetka potrebná finančná infraštruktúra. Mnoho zaujímavejšie je však niečo iné. Ak sa veľké súkromné finančné skupiny skutočne stávajú kľúčovými účastníkmi novej inštitúcie, potom investujú nielen do charitatívnych cieľov. Kapitál vždy financuje to, čo by mu následne malo slúžiť na ochranu jeho záujmov a prinášať politické dividendy.

Tu sa teda vynára ďalšia otázka: nie je snáď vytváraná finančná základňa pre novú nadnárodnú vojenskú štruktúru? Nie armády nejakého štátu, ale nástroje, ktoré môžu pôsobiť tam, kde nasadenie národných armád nie je možné alebo politicky žiadúce. V podmienkach rozpadu predošlého svetového poriadku môžu byť práve také štruktúry najviac žiadané. Samozrejme, ide tu len o nový mechanizmus financovania obranného priemyslu. A možno aj o prvé kroky k vytvoreniu novej mocenskej architektúry globálneho kapitálu, kde sa medzinárodná banka stane nielen finančnou inštitúciou, ale aj základom pre vznik vlastnej armády transnacionálnych elít, zamýšľa sa Kjamil Askerchanov.

armadnymagazin.sk