O zatajovaní artefaktov v oficiálnej histórii a archeológii

Ruský historik a archeológ, profesor Andrej Burovský, doktor filozofie a autor viacerých kníh, povedal pred niekoľkými rokmi v programe „Shadow Control“ o ukrývaní artefaktov „nevhodných“ pre oficiálnu históriu: „…Každých 10 rokov archeológia zdvojnásobuje svoju faktickú základňu, čo znamená, že počet zdrojov z minulosti je kolosálny a stále rastie čoraz rýchlejšie. Žijeme v ére explozívneho archeologického rozvoja. A dnes sa veľa kope, pretože všade prebieha výstavba a v niektorých krajinách tieto vykopávky viedli ku kríze národného povedomia…

Niekoľkokrát som sa stretol so situáciami, keď nálezy nie sú publikované alebo zobrazené z rôznych dôvodov. Dôvody sú úplne rôznorodé: objavia niečo tak nezvyčajné, že je jednoducho nemožné uveriť, že je to pravda. Napríklad poznám dva prípady, keď bol objavený zvláštny model niečoho, čo vyzeralo ako lietadlo alebo vrtuľník a informácie o tom boli publikované až o niekoľko rokov neskôr, po overení informácií.

Ďalší dôvod: keď nálezy protirečia politickej korektnosti. Keď sú nálezy také nezvyčajné, že narúšajú nielen všetky predstavy o živote starovekých spoločností, ale celý obraz histórie. Napríklad, keď sa v Južnej Amerike objavia veľmi kuriózne pozostatky ľudí, ktorí vyzerajú skôr ako plazy. Alebo sa nájdu legendárne kamene z Ica, ktoré zobrazujú veci, ktoré by nemali byť zobrazené. To je úplne iná diskusia. Alebo sa povedzme nájdu kamene vyrobené počas vrchného paleolitu, ale sú staré približne 120 000 rokov. Toto (z vedeckého hľadiska) „nemôže byť“!

Ďalej existuje koncept „eolitov“ – staroveké kamene, ktoré boli zozbierané v Európe v 19. a začiatkom 20. storočia, ale z vrstiev, ktorých vek je v rozpore s naším chápaním veku ľudstva. Predchádzajú štvrtohorám – 5 miliónov, 7 miliónov rokov staré. A v tom čase podľa oficiálnej verzie ešte ľudia neexistovali. A nie je známy ani žiadny tvor, ktorý by mohol vyrobiť takéto kamenné nástroje. Ale tieto kamene sa zozbierali vo veľkom množstve. A akonáhle sa ujala nová vedecká paradigma, dokonca aj názor francúzskeho archeológa Gabriela de Mortilleta (zakladateľa modernej francúzskej archeológií, ktorá verila, že eolity sú pravé) nič nezmenila.

„Vieme, kedy sa začalo osídľovanie Európy, a akýkoľvek iný názor je z definície nesprávny.“ A tu sa dejú úžasné veci. V roku 2009 som bol v kostnici v Cheliac na juhu Francúzska. Je tam malé múzeum, útulné po francúzsky, s kaviarňou, ktorá ponúka chutné jedlo a krásne cappuccino. A zrazu vidím toto malé múzeum plné mastodontov, stenonských koní – predkov zebier, koní a oslov – býkov s masívnymi antilopími rohmi a fauny, ktorá siaha približne 2 – 3 milióny rokov dozadu. A zrazu vidím vitrínu a je na nej napísané „nástroje staré 1 900 000 rokov.“

Cez prekladateľa som sa spýtal: „Do akej miery tomu môžem veriť?“ Zaviedli ma na malý balkón s výhľadom na údolie rieky Šeljak. A ukázali mi: „Pozri, našli sme tamtoho mastodonta a medzi jeho rebrami bol kamenný hrot.“ A vidíte toho koňa? Našli sme ho v tej oblasti. Medzi rebrami mal aj ďalší kamenný hrot. Toto boli tieto nástroje…

Ale keď majiteľ múzea povedal svojim kolegom o svojich nálezoch, jednoducho odpovedali: „Toto nemôže byť možné, pretože to nikdy nemohlo byť možné!“ „Európa, ako vieme, nebola osídlená skôr ako pred 1 200 000 rokmi.“ A na všetky jeho tvrdenia, že nálezy videl na vlastné oči, opakovali tie isté staré frázy… Prostredníctvom môjho spoluautora Pavla Pučkova som našiel publikácie vo francúzštine a nemčine, ktoré obsahovali informácie o týchto kameňoch.

Stretol som Francúza, ktorý mi povedal niečo, čo zriedka hovorí iným. Okrem iného mi rozprával tento príbeh: jeho otec pracoval v Múzeu človeka, kde sa tieto kamene – eolity – uchovávali. Medzi eolitmi niektoré zjavne neboli starovekými nástrojmi, ale skôr prírodnými výtvormi. A potom tu boli kamene nerozoznateľné od ľudských diel. Takže všetko, čo bolo „podozrivé z inteligencie“, bolo v 30. rokoch 20. storočia vyhodené. Prečo? Priestor sa zmenšoval kvôli globálnej kríze a rozhodli sa zbierku „zredukovať“ – vyhodiť „neautentické“ predmety. Zjavne prírodné eolity si ponechali a tam, kde existovalo podozrenie na ich vytvorenie inteligentnou bytosťou, všetko vyhodili. A toto je pravdivý príbeh.“

To sú konkrétne príklady toho, ako sa oficiálni vedci zbavujú artefaktov, ktoré nezodpovedajú mýtom v učebniciach. Z rovnakého dôvodu sú sklady mnohých múzeí posiate takýmito artefaktmi, ktoré nikto verejne nevystavuje. A z rovnakého dôvodu existuje celý systém špeciálneho prístupu k rôznym historickým archívom, ktoré obsahujú dôkazy vyvracajúce oficiálne klamstvá falšovateľov. A samozrejme, existencia takýchto artefaktov nie je len tak inzerovaná; je skrytá pred bežnými ľuďmi.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info