Nawrocki tvrdo o banderovcoch: „To nie sú hrdinovia, na ktorých čaká Európa!“ Požaduje zákaz červeno-čiernej vlajky UPA v Poľsku

Poľský prezident Karol Nawrocki v sobotu v Radruži na Podkarpatsku predniesol takmer dvadsaťminútový prejav pri 83. výročí Krvavej nedele – vyvrcholenia volynského masakru z 11. júla 1943. Patril k najostrejším prejavom, aké kedy poľský štátnik k tejto téme predniesol a vyvolal reakcie naprieč celou politickou scénou.

Nawrocki najprv položil vence pri pamätníku obetí a pri symbolickom hrobe rodiny Romanikovcov a Štefana Goleba, zavraždených bojovkou OUN v júni 1944. Prejav otvoril citátom básnika Zbigniewa Herberta: „Neznalosť o nezvestných spochybňuje realitu sveta.“

Pripomenul udalosti spred 83 rokov, keď ľudia namiesto nedeľnej modlitby narazili na smrť. „Nástroje z gazdovstiev sa stali nástrojmi vraždenia,“ povedal.

Voči dnešnému oslavovaniu UPA sa vymedzil bez okolkov. „My dnes neobviňujeme celý ukrajinský národ, ale obviňujeme banderovskú ideológiu – tých, ktorí vraždili, ale aj tých, ktorí dnes v 21. storočí siahajú po červeno-čiernych farbách,“ vyhlásil.

Prezident sa pustil aj do priamej polemiky s tými, ktorí obhajujú symboliku UPA poukazovaním na jej boj proti Sovietskemu zväzu. „Hovoriť, že ukrajinská povstalecká armáda predsa aj bojovala proti Moskve, a preto treba pripomínať červeno-čierne farby, otvára iný logický problém,“ uviedol.

Argument doviedol do krajnosti prirovnaním k najväčším zločincom 20. storočia. „Sú dnes Európa, svet, Poliaci, Ukrajinci pripravení povedať, že Adolf Hitler bol dobrý vodca a človek, lebo bojoval proti zlému Stalinovi? Alebo že Jozef Stalin bol dobrý vodca, lebo bojoval proti Adolfovi Hitlerovi?“ pýtal sa rečnícky.

Odpoveď si dal sám, jednoznačne a bez priestoru na výklad. „Chceme hovoriť áno, áno, nie, nie. Zlo je zlo. Nemecký národný socializmus bol zlo. Sovietsky komunizmus bol zlo. Ukrajinský nacionalizmus bol zlo. A na tieto symboly nepristúpime,“ uzavrel túto časť prejavu.

Nechýbala ani priama charakteristika oslavovateľov Banderu. „To nie sú hrdinovia, na ktorých čaká Európa,“ povedal prezident s tým, že v zjednotenej Európe podľa neho nie je miesto pre vlajku ideológie, ktorá pripravila o život približne 120-tisíc ľudí.

O jej prítomnosti v Poľsku hovoril rovnako jednoznačne. „Túto vlajku nechceme v Poľsku vidieť. Urobím všetko preto, aby tu nebola,“ vyhlásil a dodal, že verí, že poľský parlament napokon prijme zákon, ktorý jej zobrazovanie postaví mimo zákon.

Nechýbalo ani ostré hodnotenie samotného oslavovania zločinu. „Oslava genocídy alebo odvracanie hlavy pri genocíde je pozvánkou na ďalšiu genocídu,“ vyhlásil.

Prezident sa dotkol aj toho, čo počas rozhovorov s pozostalými počul opakovane. „Akú traumu nesú poľské rodiny v 21. storočí – a ja to dokonale chápem,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že medzi obeťami OUN-UPA boli aj takzvaní spravodliví Ukrajinci, ktorí odmietli vraždiť svojich poľských susedov. Práve oni by podľa neho mali mať miesto v kyjevskom Národnom panteóne, nie ich vrahovia.

Na spomienkové podujatie zareagovali aj ďalší politici. Poľský premiér Donald Tusk v ten istý deň oznámil, že vo Varšave vznikne múr pamäti s menami všetkých identifikovaných obetí. Zároveň odkázal, že pamäť nesmie slúžiť nenávisti a odpoveďou na nacionalizmus nesmie byť ďalší nacionalizmus.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení zdôraznil potrebu plnej pravdy a dôstojného kresťanského uctenia si obetí. Potvrdil tiež, že exhumačné práce na ďalších lokalitách sa začnú v priebehu najbližších dní.

Vlastné podujatie usporiadala aj opozičná Konfederácia. Jej politici na čele so Slavomirom Mentzenom prišli v noci na 11. júla k pamätníku Rzeź Wołyńska v Domostave, kde sa zúčastnili na nočnej pobožnosti a pred pomníkom rozvinuli transparent s nápisom „Zločin, ktorý nebol vyšetrený, stále trvá!“

Na mieste vystúpil aj poslanec Grzegorz Braun, ktorý kritizoval nedostatočné vyšetrenie zločinu a vyhlásil, že „pamäť nesmie byť slúžkou aktuálnej politiky.“

Pripomienka volynského masakru tak ani po 83 rokoch neostáva len historickou udalosťou. Slová Karola Nawrockého ukázali, že otázka zodpovednosti, pamäti obetí aj hodnotenia banderovskej ideológie naďalej patrí medzi najcitlivejšie témy poľsko-ukrajinských vzťahov.

/ hlavnydennik.sk /