Deň víťazstva nad fašizmom: 8. máj

Slovensko si pripomenína Deň víťazstva nad fašizmom. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých štátoch sa tento deň označuje aj ako Deň víťazstva v Európe.

Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty Starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája.

V Slovenskej republike (SR) je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2014 si svet pripomína 69. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. Tú v bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) i v terajšej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou a Deň víťazstva nad fašizmom i naďalej oslavujú 9. mája.

Spomienky na obete

OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uviedla OSN.

Hoci väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, táto ideológia ako taká pretrváva doteraz.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne.

Rozpínavosť moci a teroru

Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Kapitulácia

Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945.

Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje.

Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.

Víťazstvo v európskych štátoch

Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva – v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája – spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne.

Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.

/ hlavnydennik.sk /