„Smrť Slnka“ a muž, ktorý rozpráva s hviezdami. Ako a kde Štefánik plánoval zriadiť „Nové Slovensko“

Generál Milan rastislav Štefánik tragicky zahynul pred 105. rokmi. Portál SKsprávy odhaľuje menej známe aktivity “najväčšieho Slováka”.

Viac ako 15-tisíc kilometrov od európskeho kontinentu, stojí kameň s podobizňou osobnosti, ktorú sme si v roku 2020 zvolili za Najväčšieho Slováka. Po francúzsky a slovensky sa tam píše, že tu kedysi pôsobil Milan Rastislav Štefánik. To ale nie je všetko, čo nás spája s exotikou Tonga.

Viete, že Štefánik plánoval založiť pre Slovákov nový domov na opačnej pologuli?

Sneh by sme tam nevideli po celý rok, zato slnka by sme užili až-až.

Kto je „,muž, ktorý rozpráva s hviezdami“?

Ako to teda bolo so Štefánikom a južným Tichomorím? Na jednom z týchto exotických 169 ostrovov a ostrovčekov (36 obývaných) pôsobil aj národovec, zakladateľ štátu, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat, politik, vojenský pilot, ale aj fotograf a najmä astronóm Milan Rastislav Štefánik. Na južnú pologuľu ho priviedlo zatmenie Slnka 29. apríla 1911.

V Tonge na ostrove Vava´u (na vŕšku nad Neiafu) stále stoja dva betónové pylóny, ktoré vybudoval náš astronóm na pozorovanie zatmenia. Práve tu dosiahol významný vedecký úspech. Vedeli ste, že miestni obyvatelia volajú zatmenie našej hviezdy „Smrť slnka“?

Práve tento domorodý názov astronomického úkazu, spolu s menom Štefánika je vyrytý na pylónoch, ktoré objavila slovenská výprava, vedená Františkom Kelem, v roku 1994.

„Druhé“ Slovensko?

Štefánik alias „Muž, ktorý rozpráva s hviezdami“ nehľadal len pravdu vo vesmíre, ale aj na Zemi. A najmä spravodlivý osud pre svoj milovaný slovenský národ.

Chcel by som účinkovať v svojom národe, ktorý som nikdy neprestal milovať

Štefánik uvažoval o možnosti kúpiť jeden z polynézskych ostrovov, kde by sa mohli presťahovať chudobní a utláčaní Slováci.

Spolu by vytvorili niečo ako Nové Slovensko po vzore anglických kolonizátorov Ameriky, ktorí si preniesli poza oceán aj staré názvy s prívlastkom „nový“. Našťastie sa Štefánik po návrate z ciest zapojil aktívne do I. Svetovej vojny a aj do štátotvorného procesu medzi americkými Slovákmi.

Veľmoci na tohto výnimočného muža nezabudli, a tak hoci živý nevstúpil na slobodné Slovensko, generácie národa sú mu vďačné. Nemali by sme zabúdať na jeho odkaz, ktorý je v ére globalizácie rovnako aktuálny ako v čase maďarizácie: „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden“.

Rafael Rafaj/skspravy.sk