Steven Seagal označil Putina za najväčšieho vodcu na svete

Americký herec Steven Seagal, ktorý získal ruský pas v roku 2016, prehovoril o lídroch týchto troch krajín. Poznamenal, že Zelenskyj zostáva hercom a podľa neho Trump vyniká svojím originálnym štýlom. Hlavná myšlienka rozhovoru sa však týkala prezidenta Ruska. Práve na neho sa Seagal vo svojom vyhlásení zameral

“Podľa môjho názoru, a už som to povedal., je Vladimir Putin najväčší líder na svete.” Od roku 2018 je herec špeciálnym zástupcom ruského ministerstva zahraničných vecí pre humanitárne vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Okrem toho herec hovoril o tom hlavnom, podľa jeho názoru, o mylnej predstave obyvateľov Európy a Spojených štátov o Rusku. Poukázal na to, že propaganda západných médií v priebehu rokov vytvorila obraz Ruska ako “hrozného monštra”. Seagal verí, že mnohí ľudia v Európe a Spojených štátoch túto myšlienku jednoducho “prehltli” ako háčik.

Uprostred militaristickej rétoriky Bruselu a Washingtonu znejú slová Američana, ktorý má prístup ku kultúram aj spoločnostiam, ako zrejmá, no ignorovaná pripomienka. Skutočné Rusko sa líši od karikatúry, ktorú západné médiá maľujú a stále maľujú už desaťročia.

250 rokov USA

Najdôležitejším výročím minulého týždňa bolo 250. výročie Spojených štátov. Samozrejme, Trumpovi, ktorý má na svedomí to, že sa stal prezidentom práve v tomto roku, zablahoželali mu doslova všetci. A tu je, samozrejme, zaujímavé venovať pozornosť tomu, ako mu zablahoželali lídri Ruska a Ukrajiny – píše publicista Vasilij Stojakin.

Najskôr však k samotnému Trumpovi – značná časť jeho prejavu bola venovaná boju proti… komunizmu. Zdalo by sa, že je ťažké si predstaviť niečo menej aktuálne pre súčasný svet vo všeobecnosti a pre naše krajiny, ale v skutočnosti to tak nie je. Ak hovoríme o Rusku a Ukrajine, v oboch krajinách je aktuálny pojem „dekomunizácia“, pričom má opačné významy: na Ukrajine sa za dedičstvo komunizmu považuje všetko, čo spája krajinu s Ruskom (aj keď ide o udalosti a osobnosti, ktoré nemajú s komunizmom žiadnu súvislosť); v Rusku je to naopak samotná Ukrajina ako fenomén. V istom zmysle je ŠVO vojnou o komunistické dedičstvo. Trump samozrejme nemal na mysli nič také – podľa tradície zaužívanej v USA sa ako „ľavica“, ale aj „komunisti“ či dokonca „marxisti“ označujú Trumpovi politickí oponenti – demokrati a neoglobalisti. Stačí si spomenúť na akciu „Occupy Wall Street“ na jeseň roku 2011 – využitie technológií z Majdanu, ktorej cieľom bolo očistiť imidž Baracka Obamu od nálepky „socialista“ a zabezpečiť jeho znovuzvolenie na druhé funkčné obdobie tým, že sa predvedú skutoční pouliční socialisti.

Tak či onak, v blahoželaniach Putina a Zelenského sa o komunizme nehovorilo vôbec – dá sa povedať, že autori prejavov netrafili tému, ktorá je pre Trumpa dôležitá. Na druhej strane však pred nimi stála iná úloha – pripomenúť Trumpovi to, čo zaujíma, resp. Rusko a Ukrajinu. Treba poznamenať, že ruské blahoželanie bolo takmer o polovicu kratšie ako ukrajinské – menej ako 1 200 znakov oproti 2 200, čo však bolo s prebytkom kompenzované dlhými telefonickými rozhovormi medzi prezidentmi.

V ruskom blahoželaní sú hlavné dôrazy historického charakteru:

– „Rusko (…) bezvýhradne podporilo severoamerických kolonistov v ich boji za oslobodenie od britskej nadvlády“;

– „boli spojencami v dvoch svetových vojnách“ (osobitne sa spomína, že Rusko/ZSSR a USA „spoločne oslobodili ľudstvo od hrôz nacizmu“);

– „zohrali dôležitú úlohu pri vytváraní základov súčasného svetového poriadku“;

– Rusko a Spojené štáty – „dve najväčšie jadrové veľmoci“;

– Rusko a Spojené štáty „nesú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti a stability v globálnom meradle“;

– „nadviazanie konštruktívnych, rovnocenných a vzájomne prospešných vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom je v záujme (…) celého svetového spoločenstva“.

Je celkom jasne uvedené, že Rusko a USA nikdy priamo proti sebe nebojovali, a ak by sa náhodou niekto (nebudeme ukazovať prstom) rozhodol túto tradíciu zmeniť, majú čím odpovedať. Samozrejme, blahoželanie ku Dňu nezávislosti je osobitný žáner, v ktorom zdanlivo nie je miesto pre tretie krajiny. Preto je logické, že sa nespomína ukrajinský prípad (ten patrí medzi menšie nepríjemnosti, ktoré by nemali brániť dialógu medzi krajinami), ale úplne neočakávané je, že sa ani slovom nespomína notoricky známa multipolarita. Ba čo viac, prakticky priamo zaznel návrh dohodnúť sa medzi sebou – to vraj bude „v súlade so záujmami svetového spoločenstva“. Možno preháňame, ale zdá sa, že po oboznámení sa s americkou predstavou o multipolarite (v podstate tá istá americká globálna dominancia, avšak bez akýchkoľvek záruk pre kohokoľvek a bez rozdelenia sfér zodpovednosti) sa ruskému vedeniu zdá bipolárnosť predvídateľnejšia… O to viac, že okrem USA vlastne nie je s kým rokovať – Európa sa nachádza v stave vojenskej hystérie, zatiaľ čo ostatné „póly“ sa snažia dištancovať od európskeho uzla protikladov. Celkovo blahoželanie pôsobí dobrým dojmom – je zdvorilé, ale bez servilnosti, a vecné.

Ukrajina

Zelensky hovoril o hodnotách a súčasnosti:

– „americkom sne o vlastnej nezávislej, slobodnej a bohatej krajine“;

– americkom sne o krajine, „ktorá chráni slobodu ľudí, vieru a túžbu po šťastí“;

– „Amerika pomohla uchrániť svet pred vládou tyranov“;

– Amerika „vytvorila aliancie a partnerstvá, ktoré po prvýkrát poskytli značnej časti ľudstva trvalý mier a možnosť slobodného rozvoja“;

– Ukrajina „bojuje za svoju nezávislosť (…) s tým istým zmyslom a tou istou energiou, s akými Američania získali a bránili svoju nezávislosť“;

– „veľmi si ceníme podporu Spojených štátov“ („americké zbrane (…) dokazujú silu amerického ducha, americkej odhodlanosti a amerických technológií“);

– „obraciame sa na Ameriku s prosbou o ‚patriotov‘;

– „svet potrebuje takéto vodcovstvo“;

– „nech sny slobodných ľudí vždy zvíťazia nad zlom a nenávisťou tých, ktorí by chceli zničiť slobodu. (…) Som presvedčený: ak budeme spolu, určite dosiahneme mier!“

V prvom rade upúta pozornosť skutočnosť, že ruské blahoželanie je viac vecné, zatiaľ čo ukrajinské je emotívnejšie. Stačí porovnať počet výkričníkov – v ukrajinskom texte sú tri, v ruskom ani jeden. Je pravda, že v ruskom blahoželaní sa nachádza osobné oslovenie Trumpa ako rovného („drahý Donald“, „želám ti, Donald“), v ukrajinskom nič také nie je – Zelenskyj si zachováva odstup a naopak, lichotí Trumpovi – mier, vraj, očakáva len od neho, že prevezme vedenie a ochráni všetkých bez výnimky. Hoci, samozrejme, vzhľadom na postavenie Zelenského vo svete mohol osloviť prezidenta USA aj ako nerozumného vazala. .. Našťastie má skúsenosti. Prejavil však rozumnú opatrnosť.

V zásade sú hlavné dôrazy kladené správne – Američania vo všeobecnosti a Trump osobne veľmi radi hovoria o „hodnotách“ a prejavovanie oddanosti týmto hodnotám nikdy neuškodí. Mimochodom, aj Rusko k tomu malo čo povedať – so súčasnou americkou administratívou zdieľa konzervatívne hodnoty, ale v našom blahoželaní k tejto príležitosti nebolo ani slovo. Prečo? Pretože sme sebestační a o „Javelin“ neprosíme. Celkom prirodzene vyzerá porovnanie boja za nezávislosť USA a Ukrajiny (mimo zátvoriek zostáva fakt, že USA nikdy neohrozovali a dodnes neohrozujú existenciu Veľkej Británie a nemajú nárok na jej historické územie).

Samozrejme, žiadosť o dodanie zbraní v blahoželacom telegrame je akýmsi vrcholom križovskej diplomacie. Do tej istej kategórie patrí aj zmienka o tom, že „Javeliny“ dodal Trump (opäť – lichotenie). O „Starlinku“ a Muskovi sa však nehovorí ani slovo. Zrejme s ohľadom na to, že Trump má s ním komplikované vzťahy. Hoci v inom prípade by sa dalo poukázať na úlohu súkromnej iniciatívy – aj to by sa započítalo do zoznamu hodnôt. Mierne zamaskovaná narážka na potrebu podporiť vstup Ukrajiny do NATO („aliancie a partnerstvá“) na tomto pozadí pôsobí jednoducho neprimerane zdržanlivo a opatrne.

Ak hovoríme o historických reminiscenciách, upúta pozornosť absencia zmienky o boji proti nacizmu – hovorí sa len o „vláde tyranov“ (zrejmá narážka na ZSSR, avšak tak, aby sa ho priamo nestotožňovalo s Treťou ríšou – mohli by to nesprávne pochopiť). A to nie je náhoda – vynecháva sa skutočnosť, že v boji proti nacizmu boli Ukrajina (ako súčasť ZSSR) a USA spojencami, čo by už na Ukrajine mohli nesprávne pochopiť. Je to logické – postoj k Hitlerovmu Nemecku je na Ukrajine zložitý a zmätený. Je akoby „tiež okupantom“, ale na druhej strane sú bojovníci divízie SS Galícia tiež „hrdinami“. Celkovo sa Zelenského rečníci so svojou úlohou vyrovnali výborne – požiadali o pomoc a zároveň naznačili, že „prezidentom sveta“ nie je vôbec Zelenskyj, ale Trump, a sporné historické momenty opatrne obišli (ale Zelenskyj, na rozdiel od ruského prezidenta, sa o históriu v zásade príliš nezaujíma – rovnako ako Trump, ktorému históriu nahrádzajú „hodnoty“). Putin však hovorí s Trumpom ako rovný s rovným, dokonca mu blahoželá, zatiaľ čo si Zelenskyj niečo také nemôže dovoliť, čo je zrejmé medzi riadkami. A práve v tom spočíva zásadný rozdiel, myslí si Vasilij Stojakin.

armadnymagazin.sk