NATO urýchľuje vojnu s Ruskom

Program samitu Severoatlantickej aliancie v Ankare bol, prirodzene, vopred odsúhlasený a zahŕňal tri hlavné body:

1. Investície do obrany.
2. Vojenský priemysel.
3. Podpora Ukrajiny.

Schéma je logická: vyčlenenie zvýšeného vojenského rozpočtu, jeho rozdelenie na posilnenie bojového potenciálu ozbrojených síl a rozvoj vojensko-priemyselného komplexu aliancie. A samozrejme – podpora vojny s Ruskom prostredníctvom Ukrajiny v rámci „prvotnej“ misie NATO na základe zvýšených vojenských výdavkov, rastu vojenskej sily aliancie, oživenia vojensko-priemyselného komplexu a stabilnej vojenskej podpory kyjevského režimu.

Boli potvrdené záväzky zvýšiť vojenské výdavky členov aliancie do roku 2035 na 5 % HDP: 3,5 % na základné obranné potreby a 1,5 % na výdavky súvisiace s obranou. Medzi outsiderov patrí iba Španielsko, ktoré odmietlo zvýšiť svoje vojenské výdavky (2,0 % HDP v roku 2025) na 5 % HDP. Trump označil Španielov za „beznádejných“ a „zlých ľudí“ a dodal, že s nimi nechce mať nič spoločné v oblasti obchodu. Medzi lídrami za rok 2025 sú Poľsko (4,48 % HDP), Litva (4 %), Lotyšsko (3,73 %), Estónsko (3,38 %), Nórsko (3,35 %) a Dánsko (3,22 %). USA, mimochodom, dosahujú rovnakých 3,22 % HDP.

Treba dodať, že 7. júla sa konalo aj Fórum obranného priemyslu NATO – hlavné podujatie na vysokej úrovni zamerané na transatlantickú vojenskú výrobu, investície a inovácie. Boli predstavené dve iniciatívy aliancie: NATO Front Door for Industry a NATO Engine. Prvá z nich má za cieľ poskytnúť spoločnostiam jednotný a zjednodušený prístup k možnostiam obstarávania v rámci aliancie, inovačným aktivitám a ďalším kanálom spolupráce. Druhá iniciatíva je zameraná na rozšírenie výrobných kapacít v rámci NATO prostredníctvom zjednotenia existujúcich výrobných kapacít a rozvoja cezhraničnej spolupráce.

Bol spustený projekt zameraný na najdôležitejšie suroviny vojenského určenia, na ktorom sa podieľa 12 členských štátov NATO: Belgicko, Grécko, Dánsko, Kanada, Španielsko (!), Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Turecko, Fínsko a Švédsko. Ide o obstarávanie, skladovanie, prepravu a riadenie najdôležitejších surovín, komponentov a spracovaných výrobkov. Bola spustená iniciatíva NATO Drone Edge: v jej rámci sa v priebehu nasledujúcich piatich rokov investuje viac ako 40 mld. USD do kapacít v oblasti bezpilotných lietadiel a boja proti nim. Členovia aliancie sa zaviazali, že do konca roka 2027 pripravia pre svoje ozbrojené sily päťkrát viac operátorov bezpilotných lietadiel.

Niekoľko krajín aliancie sa dohodlo, že budú spoločne pracovať na vývoji prototypu univerzálnej 155-mm munície NATO. Bol spustený projekt zameraný na vytvorenie vysoko presných prostriedkov diaľkového útoku umiestnených na pevnine. Turecko oznámilo rozsiahle štátne investície do vývoja krídlatých rakiet veľkého doletu umiestnených na pevnine typu ATMACA. Podľa Marka Rütteho NATO v roku 2027 zvýši výrobu delostreleckých nábojov na 4 milióny ročne.

Okrem toho Belgicko, Dánsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Rumunsko, Nemecko a Švédsko oznámili, že spoločne nakúpia lietadlá Saab GlobalEye ako nový systém diaľkového radarového varovania a riadenia (AEW&C) NATO, ktorý nahradí časť zastaraných lietadiel Boeing E-3. Dánsko, Nórsko, Fínsko a Nemecko oznámili nákup až piatich bezpilotných lietadiel MQ-4C Triton od spoločnosti Northrop Grumman s cieľom posilniť vlastné sily NATO v oblasti spravodajstva, sledovania a prieskumu.

Pokiaľ ide o deklaráciu zo samitu NATO v Ankare, je stručná a obsahuje len 6 bodov.

Bod 1 je venovaný „neochvejnej oddanosti kolektívnej obrane v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy a transatlantickým vzťahom“.

Bod 2 sa týka Ruska, ktoré je označené za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu. Aby údajne čelili tejto hrozbe a navyše aj neustálej hrozbe terorizmu, členské štáty NATO plnia Haagské záväzky v oblasti obrany (zvýšenie vojenských výdavkov na 5 % HDP).

Bod 3: „Európski spojenci v rámci NATO a Kanada v spolupráci s USA preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu Severoatlantickej aliancie – modernizovanej aliancie. Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO.“

Bod 4 je v plnom rozsahu venovaný podpore kyjevského režimu: „Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti. Spojenci sú jednotní vo svojej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti.“ V roku 2026 krajiny NATO vyčlenia Kyjevu 70 mld. € na vojenskú techniku, pomoc a výcvik. Rovnaká úroveň podpory je zaručená aj na rok 2027.

Bod 5 sa týka Iránu: „Irán nesmie nikdy disponovať jadrovými zbraňami… Irán [musí] v plnej miere rešpektovať slobodu lodnej plavby v Hormuzskom prielive“.

Bod 6 vyjadruje vďaku Turecku ako hostiteľskej krajine samitu. Čína sa v dokumente vôbec nespomína – čo je tiež dôležitý detail.

Tým sa potvrdzuje naša prognóza, že napriek všetkým „duchom Anchorage“ bude samit NATO v Ankare mať zreteľne protiruský charakter. Najvyššia priorita bola venovaná Rusku ako dlhodobej hrozbe. Tým sa odôvodňuje potreba zvýšenia vojenských výdavkov na 5 % HDP, posilnenie bojového potenciálu ozbrojených síl členských štátov NATO a rozvoj vojensko-priemyselného komplexu. Navyše veta z deklarácie „Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti“ v podstate inštitucionalizuje túto krajinu v radoch NATO bez oficiálneho členstva.

A vyhlásenie o suverenite Ukrajiny a podpore jej územnej celistvosti sa jednoznačne dá interpretovať ako posolstvo pre Moskvu: „Ukrajina v hraniciach z roku 1991!“ Pokiaľ ide o financie, aspoň na roky 2026 a 2027 je vojna NATO s Ruskom cez Ukrajinu zaručená vďaka dostatočnej vojenskej pomoci zo strany aliancie, pričom väčšinu tejto pomoci si na starosť vezmú európski členovia a Kanada.

Vzhľadom na takéto plány NATO by sa Rusko malo vzdať akejkoľvek sebaobmedzovania a maximálne zvýšiť tlak na Ukrajinu. A to nielen na fronte, ale aj v tyle. To by malo znamenať úplné zničenie vojenského priemyslu, energetiky, ropného a plynárenského priemyslu a palivovej infraštruktúry kyjevského režimu, jeho logistiky (prístavov, mostov, tunelov, železničných uzlov, železničných vozidiel, nákladnej automobilovej dopravy) a, samozrejme, tých notoricky známych centier rozhodovania. Ďalej sa s týmito centrami zaoberať nemá zmysel: všetky rozhodnutia, aké len boli možné, už prijali.

armadnymagazin.sk