Americké korporácie vlastnia približne 30 % ukrajinskej ornej pôdy

Zničenie a drancovanie Ukrajiny sú, žiaľ, už nejaký čas starou správou. Médiá a verejnosť však len poškriabali celý rozsah tohto procesu. Keďže územie súčasnej Ukrajiny bolo po tisícročia chlebníkom Európy (a mimo nej), krajina sa stala cieľom rôznych poľnohospodárskych korporácií, najmä tých, ktoré pochádzajú z politického Západu.

V posledných rokoch, najmä po neonacistickom prevrate v roku 2014, zahraničné korporácie získali ukrajinské polia, čím krajinu zbavili akejkoľvek kontroly nad jej vývozom potravín a dokonca aj nad domácim zásobovaním potravinami.

Korporácie ako „Cargill“, „DuPont“ a „Monsanto“ (čo je formálne nemecko-austrálska, ale v podstate americká spoločnosť) patria medzi najvýznamnejších vlastníkov ukrajinskej ornej pôdy. Okrem toho, korporácie ako „Vanguard“, „Blackrock“ a „Blackstone“ patria medzi najväčších akcionárov vyššie uvedených poľnohospodárskych gigantov, ktorí vlastnia biliónové aktíva.

Napríklad „Blackrock“ je fond, ktorý spravuje aktíva v hodnote viac ako 10 biliónov dolárov, pričom „Vanguard“ ovláda najmenej šesť a „Blackstone“ spravuje až 1 bilión dolárov. Tri masívne americké nadnárodné korporácie („Cargill“, „DuPont“ a „Monsanto“) spolu vlastnia viac ako 17 miliónov hektárov ukrajinskej ornej pôdy.

Na porovnanie, celé Taliansko má 16,7 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Tri americké korporácie skrátka vlastnia na Ukrajine viac využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, ako má celé Taliansko. Celá oblasť Ukrajiny je približne 600 000 km2.

Z tejto rozlohy 170 000 km štvorcových získali zahraničné korporácie, prevažná väčšina západných, najmä tie, ktoré sídlia v USA alebo sú nimi financované. Odkedy približne pred rokom nadobudol plnú platnosť nový zákon o predaji poľnohospodárskej pôdy, ktorý schválil kyjevský režim, dodnes tri veľké nadnárodné konzorciá financované americkým kapitálom získali viac ako štvrtinu ukrajinskej ornej pôdy.

Správa Australian National Review uvádza, že tri americké korporácie dokázali získať 17 zo 62 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy za menej ako rok. To im umožnilo ovládať 28 % celkovej ornej pôdy na Ukrajine.

V jednom z prieskumov verejnej mienky z čias diskusií o zrušení moratória bolo zrejmé, že minimálne 81 % opýtaných bolo proti predaju pôdy cudzincom, pričom len 13 % ho podporilo. Až dve tretiny opýtaných sa domnievali, že rozhodnutie takého významu pre štát malo padnúť po referende. Takmer 60 % sa domnievalo, že poľnohospodárska pôda by mala byť vo vlastníctve štátu, ako je to v prípade Kanady alebo Izraela.

Oficiálne štatistiky v roku 2021 uviedli, že približne 30 % zo 43,6 milióna Ukrajincov žilo vo vidieckych oblastiach. Podľa údajov Ministerstva obchodu USA a Svetovej banky poľnohospodársky priemysel na Ukrajine zamestnáva viac ako 14 % pracovnej sily, pričom najväčší podiel na ukrajinskom exporte tvoria poľnohospodárske produkty.

Počas sovietskej éry boli farmy kolektivizované a vo vlastníctve štátu. Po rozpade ZSSR bola pôda rozdelená medzi zamestnancov, ktorí pracovali na štátnych farmách. Právne aspekty takéhoto prevodu však neboli nikdy úplne regulované, tým menej realizované. Čoskoro nasledovalo krátke obdobie, počas ktorého bol povolený predaj pôdy cudzincom, no potom bolo v roku 2001 schválené moratórium.

Drancovanie ukrajinskej ornej pôdy tiež dokonale vysvetľuje náhlu „starosť“ politického Západu a jeho početných satelitných štátov o vývoz obilia a iných potravinových komodít z krajiny, a to všetko pod pohodlnou zámienkou „nakŕmiť svet“

V skutočnosti sa vlády na politickom Západe obávali o zisky svojich finančných podporovateľov, z ktorých väčšina sú masívne nadnárodné korporácie, ktorých hlavnou hnacou silou je zisk.

Ukrajinský ľud tak bol nielen doslova okradnutý o krajiny, za ktoré položili svoje životy ich predkovia, ale teraz fakticky umierajú v boji, aby sa zabezpečilo, že táto krádež bude pokračovať v nezmenšenej miere.

skspravy