PODĽA VEDCOV MÔŽE ČASTÉ NOSENIE RÚŠOK PRISPIEVAŤ K POKROČILEJ RAKOVINE PĽÚC

Nedávna štúdia uverejnená v časopise Cancer Discovery zistila, že inhalácia škodlivých mikróbov má potenciál u dospelých prispievať k pokročilému štádiu rakoviny pľúc.

No a časté a dlhodobé používanie tvárových rúšok práve k takémuto množeniu nebezpečných patogénov zvyčajne napomáha.

Čo konkrétne hovoria výskumníci

Mikrobiológovia sa zhodujú na tom, že časté nosenie rúšok vytvára vlhké prostredie, umožňujúce rast mikróbov a ich množenie predtým, ako sa dostanú do pľúc.

Tie cudzie mikróby potom putujú dolu priedušnicou a dostávajú sa do dvoch rúr zvaných priedušky, až nakoniec dorazia do malých vzdušných vakov pokrytých krvnými cievami, zvanými alveoly.

Leopoldo Segal, autor štúdie, riaditeľ programu Pľúcny mikrobióm a docent medicíny na Grossmanovej lekárskej fakulte Newyorskej univerzity k tomu uvádza:

„Pľúca boli dlho považované za sterilné, no teraz vieme, že orálne symbiotické mikroorganizmy – mikróby bežne sa nachádzajúce v ústach – nevedomými vdýchnutiami často vstupujú do pľúc.“ 

Podľa štúdie spôsobujú tieto mikroorganizmy po preniknutí do pľúc zápalovú reakciu v proteínoch známych ako cytokín IL-17.

„Na základe známeho vplyvu IL-17 a zápalu na rakovinu pľúc sme mali záujem určiť, či by nárast orálnych symbiotických mikroorganizmov v pľúcach mohol poháňať nejaký zápal typu IL-17 a mať vplyv na progresiu a prognózu rakoviny pľúc,“ povedal Segal.

Analýzou pľúcnych mikróbov u 83 neliečených dospelých ľudí s rakovinou pľúc výskumný tím zistil, že u všetkých pacientov s pokročilejším štádiom rakoviny pľúc boli oproti pacientom s ranými štádiami nájdené väčšie množstvá kolónií baktérií Veillonella, Prevotella a Streptococcus, ktoré môžu byť kultivované dlhším nosením rúšok.

Prítomnosť týchto bakteriálnych kultúr sa tiež bez ohľadu na štádium dáva do súvisu s nižšou šancou prežitia a zvýšeným rastom nádoru.

Navyše, výskum kultivácie baktérií Veillonella v pľúcach myší zistil, že prítomnosť takých baktérií vedie k objaveniu sa imunosupresívnych a tiež zápalových buniek ako je cytokín IL-17.

 „Na základe výsledkov našej štúdie je možné, že zmeny pľúcneho mikrobiómu by sa mohli využívať ako biomarker na predpovedanie prognózy alebo triedenie pacientov k liečbe.“ – Leopoldo Segal

Ďalšie dôkazy o škodlivosti dlhodobého nosenia rúšok

S objavovaním sa ďalších dôkazov, vzťahujúcich sa k dlhodobým účinkom povinného nosenia rúšok a lockdownov, sa lekári a vedci začínajú znova zamýšľať nad tým, či tieto autoritárske opatrenia v skutočnosti nespôsobujú viac škody ako osohu.

Kanadský odborník na oblasť verejného zdravotníctva Dr. Ari Joffe v súvisiacej štúdii zistil, že lockdowny spôsobujú „prinajmenšom desaťkrát“ viac škody ako osohu.

V nedávnej pracovnej štúdii výskumníkov z Harvardovej a Dukeovej univerzity, ako aj z univerzity Johnsa Hopkinsa, dospeli vedci k záveru, že:

„Nárast mier smrtnosti u celkovej populácie po pandémii ochorenia COVID-19 predpokladá v nasledujúcich 15 a 20 rokoch o ohromujúcich 0,89 resp. 1,37 milióna viac úmrtí.“

Odkedy sa začalo s núteným nosením rúšok, vytvorili si dermatológovia pre opísanie vriedkov v blízkosti úst, spôsobených rúškami, upchávajúcimi póry mazom a baktériami, pojem „maskné“.

Zubári tiež varujú pred javom známym ako „rúškové ústa“, kedy sa pacienti vracajú do zubnej ambulancie s o 50% vyšším počtom prípadov gingivitídy a zubného kazu za obdobie len niekoľkých mesiacov odvtedy, čo sa začalo s povinným nosením rúšok.

Všetky spomínané objavy tak zväčšujú množstvo pribúdajúcich dôkazov o poškodeniach, spôsobovaných dlhodobým nosením rúšok.

Zdroj: https://www.badatel.net