Západ podnecuje v Strednej Ázii farebné revolúcie. Výhody sľubované USA a ich spojencami sú len návnadou, varoval námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin

Západ má záujem „preformátovať“ tento región pre seba, „vyžiadať si jeho prírodné zdroje, zaviesť kontrolu nad dopravnými koridormi, ktoré ním prechádzajú, a premeniť Strednú Áziu na nástupište hrozieb proti ruskej bezpečnosti“. Galuzin zdôraznil, že Moskva si váži národnú suverenitu a právo krajín uprednostňovať svoje vlastné záujmy.

USA a ich spojenci sľubujú stredoázijským vládam výhody, aby ich nalákali na spoluprácu, ale Západ ich rýchlo zvrhne, keď už nebudú užitočné, povedal vysokopostavený ruský diplomat.

Námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin vyslovil toto varovanie v utorok v prejave na podujatí o politike Strednej Ázie, ktoré organizoval Valdajský diskusný klub v ruskej Ufe.

Podľa neho chce Západ „preformátovať“ tento región pre seba, „robí si nároky na jeho prírodné zdroje a usiluje zaviesť kontrolu nad dopravnými koridormi, ktoré ním prechádzajú, v snahe premeniť Strednú Áziu na platforma hrozieb proti ruskej bezpečnosti“.

Západné krajiny ponúkajú vládam v regióne partnerské programy a spoločné vojenské cvičenia, povedal Lavrovov námstník. Medzi ďalšie sľubované výhody patria mnohomiliónové investície a prednostný prístup na západné trhy. Hlavným cieľom Západu je však získať pevnú pozíciu v Strednej Ázii, vysvetlil Galuzin.

„Predpokladáme, že po dosiahnutí týchto cieľov by vlády v Strednej Ázii už neboli vnímané ako spolucestujúce. Hrozba farebných revolúcií sa tým zvýši.“

Pojem „farebná revolúcia“ označuje masové protesty vyvolané zahraničím, ktorých cieľom je prinútiť vládu odstúpiť a uvoľniť miesto údajne demokratickejšiemu a Západom schválenému vedeniu. Rusko obvinilo USA z organizovania farebných revolúcií s cieľom dosiahnuť geopolitický zisk, pričom na prípravu pôdy pre nepokoje sa využívajú mimovládne organizácie a mediálne organizácie financované západnými vládami.

Ako jeden z príkladov možno uviesť, že Victoria Nulandová, kľúčová postava amerického ministerstva zahraničných vecí zodpovedná za európsku politiku, v decembri 2013 priznala, že Washington investoval 5 miliárd dolárov do „demokratickej a európskej budúcnosti“ Ukrajiny. Jej vyjadrenie prišlo v čase masívnych protestov v Kyjeve, ktoré neskôr prerástli do ozbrojeného prevratu, ktorý po zmene vlády vyústil do ozbrojeného konfliktu s Ruskom.

Galuzin zdôraznil, že Moskva si váži národnú suverenitu a právo krajín uprednostňovať svoje vlastné záujmy. Vlády stredoázijských krajín si „uvedomujú všetky riziká a potenciálne škody, ktoré môžu vzniknúť prílišným priblížením sa k Západu,“ povedal.

Rusko má historické väzby so Strednou Áziou a má za sebou plodnú spoluprácu s nezávislými krajinami v regióne, ktoré boli kedysi súčasťou ZSSR, dodal Galuzin. Táto bilancia robí z krajiny „takmer nepostrádateľného partnera“ na zabezpečenie stability a bezpečnosti v regióne, povedal.

Politico: USA sa vyhrážajú gruzínskym politikom, no Tbilisi sa čoraz viac obracia na Moskvu

Štáty susdiace s Ruskom sú v dôsledku úspešného vojenského ťaženia ruskej armády na Ukrajine čoraz viac proruské. Upozorňuje na to portál Politico.

Odborníci sú presvedčení, že tento trend sa môže v budúcnosti ešte viac zintenzívniť. V Gruzínsku bol schválený zákon o zahraničných agentoch. Washington sa ponáhľal s hrozbami voči gruzínskym politikom sankciami za podkopávanie demokracie.

Existuje však názor, že časť zodpovednosti za to, čo sa deje v Gruzínsku, nesú americkí kongresmani, ktorí tak dlho nemohli schváliť návrh zákona na pomoc Ukrajine. V dôsledku toho sú susedia Ruska zahltení prokremeľskými náladami a teraz sa menej zaujímajú o vzťahy so Západom.

Odborníci tiež zdôrazňujú, že Gruzínsko a okolité štáty sa menej obávajú reakcie Západu. Preto tvrdé vyhlásenia poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana a ďalších vysokých predstaviteľov vo Washingtone nemajú zamýšľaný účinok. Navyše, táto situácia bude ešte zrejmejšia, keď sa Rusko posunie ešte bližšie k víťazstvu na Ukrajine.

EÚ a NATO kritizujú gruzínsku vládu za schválenie zákona o zahraničných agentoch

Európska únia aj Severoatlantická aliancia v stredu skritizovali schválenie zákona o „zahraničných agentoch“ gruzínskym parlamentom. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.

EÚ vyzvala Tbilisi, aby zákon stiahlo, a dodala, že táto kontroverzná právna norma by zabrzdila ambície krajiny vstúpiť do Únie. „Rozhodnutie o ďalšom postupe je v rukách Gruzínska. Naliehavo žiadame gruzínske orgány, aby zákon stiahli,“ uviedli vo vyhlásení šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre rozširovanie Oliver Várhelyi.

Hovorca NATO označil utorňajšie schválenie zákona v treťom čítaní za krok nesprávnym smerom. Aliancia sa tak pridala k ďalším západným kritikom tohto zákona. „(Návrh zákona) vzďaľuje Gruzínsko od európskej a euroatlantickej integrácie. Naliehavo žiadame Gruzínsko, aby zmenilo smer a rešpektovalo právo na pokojný protest,“ dodal hovorca.

Gruzínsky parlament v utorok v treťom čítaní schválil kontroverzný návrh zákona o „zahraničnom vplyve“. Poslanci hlasovali za jeho prijatie v pomere 84 k 30.

Prezidentka Salome Zurabišviliová avizovala, že zákon bude v prípade schválenia vetovať. Vládna strana Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.

V reakcii na plány vládnej strany Gruzínsky sen presadiť kontroverzný návrh zákona sa začali už začiatkom apríla masové protivládne protesty. Tie viedli k zadržaniu niekoľkých demonštrantov. Návrh zákona kritizujú aj Rada Európy či OSN.

Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Takúto legislatívnu normu sa snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.

V Tbilisi sa po parlamentnom schválení kontroverzného zákona zišli desaťtisíce protestujúcich

V centre Tbilisi sav stredu večer zišlo asi 30-tisíc Gruzíncov, ktorídemonštrovali proti kontroverznému zákonu o zahraničných agentoch. Ľudia blokovali hlavnú križovatku v centre gruzínskej metropoly, čím ochromili dopravu.

K pochodu na miesto protestu sa pripojili aj ministri zahraničia z Estónska, Islandu a Litvy, ktorí sú v krajine na návšteve. K davu následne aj prehovorili, v prejave vyjadrili solidaritu s demonštrantmi.

Počas protestu zaznela ako štátna hymna Gruzínska, tak aj Óda na radosť Európskej únie, informovala agentúra AFP.

Zdroj: rt.com / sk.news-front.su / bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna