„Nie je to len útok na Fica a Slovensko, ale aj na rusko-slovenské vzťahy,“ vyhlásil poslanec ruskej Štátnej dumy Zatulin v reakcii na pokus o zavraždenie slovenského premiéra

Ruský spravodajský portál RT vo svojom článku pripomína, že slovenský predseda vlády Robert Fico, na ktorého bol v stredu 15. mája 2024 spáchaný atentát, odmietal protiruskú politiku Európskej únie a vyzýval na mierové rokovania s Ruskom.

Tretie funkčné obdobie Roberta Fica ako predsedu vlády Slovenskej republiky ho postavilo v otázke konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou do ostrého konfliktu s Európskou úniou aj NATO. Ruský spravodajský portál RT sa pozrel bližšie na politiku slovenského lídra a na to, prečo si pohneval Brusel.

Slovenského premiéra postrelili v stredu počas návštevy mesta Handlová a vo vážnom stave ho previezli do nemocnice na operáciu. Útočník bol zatknutý a podľa správ médií identifikovaný ako 71-ročný Juraj Cintula, básnik a stúpenec opozičnej strany Progresívne Slovensko. Cintula polícii povedal, že Fica zastrelil, pretože „nesúhlasil“ s politikou jeho vlády.

„Toto nie je len výstrel proti Ficovi a Slovensku, ale aj proti rusko-slovenským vzťahom,“ uviedol v reakcii na správu poslanec Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie Konstantin Zatulin.

„Fico veľmi dobre vedel, že väčšina Slovákov, minimálne polovica, sympatizuje s Ruskom, a to napriek lživej kampani, ktorá opantala Európu,“ dodal Zatulin s tým, že slovenský premiér bol „vystavený nekonečnému vydieraniu a vyhrážkam“ zo strany EÚ pre svoje politické postoje, ktoré boli v rozpore s politikou Bruselu.

Fico viedol slovenskú vládu už dvakrát, a to v rokoch 2006 až 2010 a 2012 až 2018. Do funkcie sa vrátil vlani v októbri, pričom v kampani presadzoval zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu a tvrdil, že „ľudia na Slovensku majú väčšie problémy“ ako konflikt na Ukrajine, ktorý sa podľa neho „začal v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruské obyvateľstvo na Donbase“. Fico na predvolebnom mítingu v auguste minulého roka taktiež vyhlásil, že ukrajinský prápor Azov tiež označil za „jednoznačne fašistický pluk“.

Portál RT pripomína, že po volebnom víťazstve vo vlaňajších parlamentných voľbách Fico zastavil všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Predchádzajúca vláda už poslala Kyjevu zbrane, vybavenie a muníciu v hodnote 728 miliónov dolárov. Odmietol sa tiež pripojiť ku koalícii približne 20 štátov na nákup zbraní pre Ukrajinu, ktorú vedie susedná Česká republika.

Premiér Fico v apríli vyhlásil, že Slovensko zablokuje žiadosť Ukrajiny o vstup do NATO, ktorej prijaie do bloku pod vedením USA si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov.

„Slovensko potrebuje neutrálnu Ukrajinu,“ povedal Fico. „Naše záujmy budú ohrozené, ak sa stane členským štátom NATO, pretože to je základ veľkého svetového konfliktu.“

Nová slovenská vláda trvá na tom, že konflikt by sa mal vyriešiť diplomatickou cestou – a čím skôr, tým lepšie. Fico vyzdvihol mierové plány, ktoré predložili Čína, Brazília a Vatikán a ktoré Ukrajina odmietla.

Fico začiatkom mája kritizoval vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom vyslaní jednotiek NATO na pomoc ukrajinskej armáde s tým, že by to priviedlo svet na pokraj tretej svetovej vojny.

„Ukrajina nie je členský štát NATO. Slovensko s vojnou na Ukrajine nemá nič spoločné a veľmi jasne odkazujem celému Slovensku, že nech nás žiada ktokoľvek o čokoľvek, noha slovenského vojaka neprekročí slovensko-ukrajinskú hranicu,“ skonštatoval.

Len o niekoľko dní neskôr šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyjadril ľútosť nad tým, že „nie všetci v EÚ“ súhlasia s jeho tvrdením, že Rusko je pre blok existenčnou hrozbou, a že niektorí členovia považujú Rusko za „dobrého priateľa“. Hoci neuviedol žiadne mená, slovenský ministeský predseda Robert Fico aj maďarský premiér Viktor Orbán sa v otázke Ukrajiny nezhodujú s politikou Bruselu a snažia sa udržiavať dobré vzťahy s Ruskom.

Fico sa počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii premiéra usiloval o zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou, pričom sa odvolával na ruskú podporu Slovenského národného obrodenia v 50. rokoch 19. storočia. Kritizoval sankcie EÚ voči Rusku z roku 2014 ako „nezmyselné“ a škodlivé pre slovenskú ekonomiku. To isté povedal aj o rozšírených sankciách uvalených od februára 2022.

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna