Treba učiť deti, aby v rodine vyrastali v priateľstve

Prinášame vám pár pekných rád…

• Dajte deťom možnosť postarať sa jeden o druhého (nie silou, ale vítanou iniciatívou). Napríklad, ak jedno dieťa urazilo druhé, môžete mu dať nejaký čas, aby sa ho pokúsilo utešiť, namiesto toho, aby ste sa ponáhľali, aby ste ho sami upokojili. Dieťa ktoré urazilo zároveň pochopí, že má silu nielen pokaziť atmosféru, ale ju aj zlepšiť.

• Povedzte deťom, ako si môžu navzájom pomáhať, robiť niečo spolu.

• Nehovorte, že milujete všetkých rovnako, ale zdôraznite individualitu a dôležitosť každého dieťaťa individuálne.

• Neporovnávajte deti medzi sebou! Aj keď sa porovnanie javí ako pozitívne pre oboch, môže ich to dotlačiť k ďalšej konkurencii. Je lepšie porovnať každé dieťa s jeho doterajšími úspechmi.

• Každé dieťa by sa malo snažiť tráviť čas osamote, bez iných detí.

• Nepotláčajte konflikty, ale uznajte právo detí mať voči sebe negatívne pocity, treba ich naučiť správne prejavovať emócie.

• Nesnažte sa neustále zasahovať a vyslovovať svoj vlastný verdikt, niekedy stačí len vypočuť obe strany a uznať ich právo byť nahnevaný a urazený. Keď rodičom vyjadria svoje sťažnosti, ich vzájomné napätie opadne.

• Nestavajte sa na žiadnu stranu konfliktu, pretože aj dieťa, ktoré akoby iniciovalo agresiu, spočiatku pociťuje frustráciu z neschopnosti urobiť niečo po svojom.

• Pripomeňte si pozitívne momenty, ktoré sa nedávno stali, ako sa jedno dieťa staralo o druhé, pomáhalo mu, rozosmialo ho, pochválilo ho. Zdôraznite, že to robia preto, lebo sa milujú.

• Povedzte im, že rodina je najdôležitejšia vec, že brat alebo sestra tu vždy budú, bez ohľadu na to, ako veľmi sa hádajú.

• Nezabúdajte, že aj staršie deti ostávajú vždy deťmi, sú tiež malé, nemôžete od nich niečo vyžadovať len preto, že sú „už veľké“ a musia vydržať, pomáhať, čakať atď.

• Nenúťte starších, aby sa starali o mladších, nezaťažujte ich žiadnymi rutinnými úlohami. Ak chce dieťa pomáhať a robí to stále, možno to akceptovať a podporovať. Vždy by však malo mať právo zmeniť názor.

• Budujte pripútanosť v súlade s vekovou úrovňou, teda začnite od úrovne pocitov, nechajte deti dotýkať sa jeden druhého, naučte ich to robiť opatrne, nevylučujte fyzický kontakt s bábätkami, aj keď máte strach. Potom použite techniky, ktoré posilňujú pripútanosť na ďalších úrovniach.

• Nedávajte staršiemu dieťaťu vopred falošné nádeje, že sa bábätko narodí a bude sa s ním hrať, bude ho milovať. Je lepšie opísať budúcnosť čo najrealistickejšie, že sa čoskoro nebude môcť hrať, ale najskôr bude plakať, jesť a spať a často leží v náručí svojej matky.

• Povzbudzujte záujem a starostlivosť o mladšieho u staršieho, kontrolujte a učte, ako sa to má robiť…

• Po narodení najmenšieho deti neoddeľujte, staršie nedávajte pestúnkám či babičkám. Čím viac času deti trávia oddelene, tým menej príležitostí majú naučiť sa pokojnému spolunažívaniu, spoznať sa a naladiť.

• Postele umiestnite vedľa seba tak, aby boli fyzicky bližšie k sebe. Ak to deťom nevadí, môžete zariadiť, aby spali spolu.

• Dohodnite si spoločné kúpanie, váľanie sa, sedenie na kolenách rodičov, nosenie dvoch detí v praku/na rukách súčasne, ak máte silu.

• Pri prezeraní fotografií a videí zdôrazňujte podobnosť detí a všímajte si ich individualitu v rovnakom veku.

• Každému dieťaťu prideľte priestor len na jeho veci a nedovoľte, aby si ich zobrali iné deti bez toho, aby ste o to požiadali dieťa.

• Berte do úvahy individuálne záujmy každého dieťaťa…

• Organizujte spoločné rodinné aktivity ďaleko od rovesníkov (zvlášť dobré sú turistika a výlety).

• Povzbudzujte jedno dieťa, aby zdieľalo váš obdiv k druhému: – Aké je múdre! (pekný, milý, šikovný…); – Máš veľmi starostlivého brata/sestru, máš šťastie!

• Naučte staršieho, ako môže mladšieho zamestnať, aby bola spoločná hra produktívna – dajte mu nejakú hračku, naučte ho jednoduché úkony v spoločnej hre, rozptýľte ho. Mladší tak bude menej v pokušení vstúpiť na územie staršieho a niečo mu pokaziť a spôsobiť mu tak nespokojnosť.

Nech sú naše deti zdravé a krásne!