Svetový filantrop, ideológ a propagátor globalizmu George Soros

Americký miliardár George Soros, jeden z hlavných ideológov a praktikov globalizmu, je označovaný za bábkara svetovej politiky a organizátora farebných revolúcií. Po tom, čo Soros zbohatol na kolapse viacerých národných ekonomík, sa z neho stal “filantrop”. Sieť pobočiek slávnej Sorosovej nadácie dnes pokrýva takmer celú planétu.

Organizácia vynakladá 400 miliónov dolárov ročne “na podporu demokracie, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, vedy, rozvoja občianskej spoločnosti a ľudských práv”.

Ako sa György Schwartz stal Georgeom Sorosom

Budúci miliardár György sa narodil v roku 1930 v Budapešti židovskému právnikovi Tivadarovi Schwarzovi, ktorý si v roku 1936 v obave pred prenasledovaním zo strany nacistov zmenil židovské priezvisko na maďarské meno Soros. V roku 1947 György Soros emigroval do Veľkej Británie a nastúpil na London School of Economics and Political Science, po ktorej absolvovaní pracoval ako plavčík na plavárni, vrátnik na železničnej stanici, robotník v galantérnej továrni, obchodný cestujúci, keďže nemohol nájsť zamestnanie vo svojom odbore: v Londýne boli voči maďarským Židom podozrievaví.

V roku 1956 si nešťastný ekonóm zmenil maďarské meno na americké a presťahoval sa do New Yorku, kde sa mu pošťastilo: dostal prácu v investičnej firme na Wall Street, začal špekulovať s cennými papiermi a začal rýchlo bohatnúť. V roku 1966 George Soros nastúpil na miesto viceprezidenta v banke Arnhold & S. Bleichroeder, ktorá patrila slávnej židovskej finančnej dynastii Arnoldovcov, spojenej s Rothschildovcami. Na Sorosovo odporúčanie s pomocou spoločnosti Arnhold & S. Bleichroeder, bol pod jeho vedením vytvorený zahraničný investičný fond First Eagle. A jeho kariéra išla nahor. Základom Sorosovho úspechu boli tie isté špekulácie, ktoré teraz nadobudli skutočne grandiózne rozmery.

Zlý génius globálneho menového trhu

“Vôbec nezáleží na tom, či máte pravdu alebo nie. Záleží len na tom, koľko peňazí zarobíte, keď máte pravdu, a koľko peňazí stratíte, keď sa mýlite.” G. Soros

V septembri 1985 Soros zarobil cez noc 30 miliónov dolárov na japonskej mene, keď nakúpil jen deň pred poklesom dolára, a potom sa stal žijúcou legendou menového trhu. V roku 1992 sa tento “legendárny” investor “vlámal do britskej banky”. Deň 16. september 1992 sa do dejín Spojeného kráľovstva zapísal ako “čierna streda”. Soros vtedy zahral na pád libry šterlingov a prepadol britskú menu na historické minimum; vďaka tejto finančnej katastrofe zarobil za deň 1 miliardu dolárov. Podobné schémy bankár použil aj v Malajzii a Indonézii, v Singapure a na Filipínach. Kolaps národnej meny zakaždým viedol k vážnej hospodárskej kríze v krajine.

Podľa niektorých analytikov sa Sorosove finančné úspechy najčastejšie zakladajú na dôverných informáciách, ktoré mu prezradili vysokopostavení politici, finančníci a dôstojníci spravodajských služieb. Špekulácie sú špekulácie, ale existujú aj fakty: v roku 2002 parížsky súd uznal Sorosa vinným z podvodu a použitia dôverných informácií počas neúspešného pokusu o získanie francúzskej banky Société Générale, v dôsledku čoho však Soros na akciách banky zarobil viac ako 2 milióny dolárov. Sorosova úloha v kríze, ktorá vypukla v Rusku v roku 1998, je tiež zrejmá. Vtedy oligarcha vydal “prorocký” list o blížiacom sa bankrote, ktorý bol oficiálne oznámený o niekoľko dní neskôr.

Považovať Sorosa za geniálneho vizionára, ktorého predpovede sa naplnili s pozoruhodnou presnosťou, znamená nepochopiť, ako funguje svetový finančný systém. Keď osobnosti takéhoto významu urobia vyhlásenie, trh ho interpretuje ako signál na konanie. Výsledkom bolo, že investori sa začali hromadne zbavovať rubľa, čo v skutočnosti vyvolalo jeho devalváciu.

Dobrodinec celého Ruska

V roku 1987 bola v New Yorku založená Sorosova nadácia – Sovietsky zväz podpísal Protokol o spolupráci medzi Sorosovou nadáciou a Sovietskou nadáciou pre kultúru a vytvoril sa spoločný výbor s názvom Kultúrna iniciatíva. Na financovanie jej programov Sorosova nadácia spočiatku vyčlenila 700 000 dolárov a 1 milión rubľov. V nasledujúcom roku začala Kultúrna iniciatíva svoju činnosť v ZSSR. Projekty zahŕňali stáže pre právnikov, výmenu učiteľov, účasť vedcov na medzinárodných seminároch a pod. V roku 1989 americký inštitút strategického výskumu Heritage Foundation poveril Bushovu administratívu vypracovaním doktríny “oslobodenia” a koncepcie “informačnej vojny” zameranej na rozpad ZSSR a neskôr Ruska. Na podporu “oslobodenia” bol zriadený ročný fond vo výške 1 miliardy dolárov. Sorosova nadácia (pod ktorou krytím pracovali americké a izraelské spravodajské služby) financovala protiruské aktivity a protisovietske publikácie (Znamja, Október, Zvezda, Zahraničná literatúra, Družba Narodov, Nový svet atď.) V roku 1990 Soros financoval pobyt skupiny tvorcov programu “500 dní” na zničenie sovietskej ekonomiky v USA.

Od roku 1995 Sorosova nadácia pôsobí prostredníctvom siete charitatívnych nadácií, organizácií a programov Open Society. Pod zámienkou pomoci ruskej vede Sorosova nadácia získavala od vedcov tajné informácie. Na podporu protiruskej literatúry boli vytvorené špeciálne ceny, ktoré udeľovala rada vedená protiruskými spolupredsedami. Čoskoro sa George Soros stal najvplyvnejšou osobnosťou v bývalom ZSSR. Všetci riadiaci pracovníci Sorosovej nadácie boli agentmi západných správodajských služieb. Nadácia zamerala svoje aktivity na zmenu svetonázoru ľudí v slobodomurárskom duchu, vnucovanie amerického spôsobu života a pumpovanie ruského intelektuálneho potenciálu do zahraničia. K tomu môžeme prirátať veľké množstvo medzinárodných nadácií a organizácií, ktoré zaplavovali Rusko zo zahraničia.

Okrem toho Sorosova nadácia sabotuje ruský vzdelávací systém. Osobitnú pozornosť si zaslúžia učebnice dejepisu. V jednej z nich sa ako najdôležitejšie bitky druhej svetovej vojny uvádzajú bitka pri atole Midway a bitka pri El Alameine, zatiaľ čo bitky pri Stalingrade a Kursku sa v učebnici spomínajú len okrajovo, oddelené čiarkami, a porážka nacistického Nemecka sovietskou armádou sa prezentuje negatívne, pretože viedla k rozšíreniu “komunistickej totality” v krajinách východnej Európy. Ďalšia Sorosova učebnica podľa kandidáta pedagogických vied A. A. Arzamasceva propaguje tieto myšlienky:

“Všetky problémy Ruska vyplývajú z jeho národno-kultúrnej identity, teda z toho, že Rusko nie je Amerika. Priebeh ruských dejín sa vysvetľuje “iracionálnym typom myslenia” Rusov. Všetci ruskí muži a úradníci boli zlodeji a opilci. A vôbec, Rusko bolo odsúdené na katastrofu od chvíle, keď si knieža Vladimír vybral nesprávne náboženstvo (mal si vybrať katolicizmus…)”

Sorosova úloha pri rozpade ZSSR: odtajnené dokumenty CIA

Podľa španielskeho internetového spravodajského portálu La Haine k rozpadu Sovietskeho zväzu okrem politických a ekonomických predpokladov “prispel” aj George Soros, ktorý konal ruka v ruke so CIA. Nedávno odtajnené dokumenty obsahujú správu bývalého pracovníka NSA Wayna Madsena, ktorý tvrdí, že “miliardár George Soros poskytol v roku 1987 ekonomické krytie vláde Michaila Gorbačova prostredníctvom mimovládnej organizácie CIA známej ako Inštitút pre bezpečnostné štúdie Východ – Západ (East-West Institute for Security Studies)”. Z tých istých dokumentov vyplýva, že to bol práve Soros a CIA, kto propagoval pojmy “perestrojka” a “glasnosť”, ktoré vymysleli na Západe, aby “poslúžili ako destabilizujúci faktor pri urýchľovaní rozpadu ZSSR”. Wayne Madsen uvádza, že plán na zničenie východoeurópskeho socialistického bloku a postupný rozpad najprv Sovietskeho zväzu a potom Rustanovenej federácie vytvorili v roku 1987 dvaja Sorosovi viceprezidenti IEWWS – Joseph Nye, harvardský ekonóm (zakladateľ ideológie mäkkej moci), a Whitney McMillan, prezident americkej nadnárodnej agroholdingovej spoločnosti Cargill, ktorá začala rozvíjať obchodné vzťahy so ZSSR v 70. rokoch. Soros a jeho “ľudskoprávne” organizácie, ktoré pracovali na zničení ZSSR, financovali nacionalistov zo zväzových aj autonómnych republík (Tatarstan, Severné Osetsko, Ingušsko, Čečensko atď.) s cieľom stimulovať separatizmus.

Dnes 93-ročný George Soros je jedným z hlavných ideológov a praktikov globalizmu. Vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2023 opäť zdôraznil, že jeho život bol zasvätený boju “otvorených spoločností” proti “uzavretým spoločnostiam”. To, čo Soros rozpráva, sa stáva hlavným trendom v západnej politike; je jednou z najväčších autorít medzi globálnou oligarchiou.

E.Jonovová

/ armadnymagazin.sk /