Krajiny NATO odmietli uviesť konkrétne dátumy pozvania Ukrajiny

Krajiny NATO vidia budúcnosť Ukrajiny v aliancii, ale načasovanie pozvania nie je známe, vyplýva z komuniké summitu vo Vilniuse.

Opätovne potvrdzujeme záväzok, ktorý sme prijali na samite v Bukurešti v roku 2008, aby sa Ukrajina stala členom NATO, a dnes uznávame, že cesta Ukrajiny k úplnej euroatlantickej integrácii presahuje potrebu akčného plánu členstva.

Zároveň sa neuvádzajú konkrétne dátumy: ako sa uvádza v komuniké, pozvánka do Kyjeva bude zaslaná, „keď sa spojenci dohodnú a budú splnené podmienky“.

Nový orgán

Členovia aliancie zároveň vyjadrili pripravenosť posilniť politickú a praktickú podporu Ukrajine a naďalej ju poskytovať dovtedy, kým to bude potrebné. Na tento účel sa dohodli na podstatnom balíku posilnenej podpory a rozhodli sa vytvoriť nový spoločný orgán: Rada Ukrajina – NATO.

Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg zase spresnil, že členstvo Ukrajiny v NATO bude závisieť od výsledku konfliktu s Ruskom.

Ak Ukrajina nevyhrá, potom sa otázka záruk a členstva v NATO vôbec nenastolí

povedal.

Najvážnejšia hrozba

Komuniké označilo Rusko za najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO, ako aj pre mier a stabilitu v euroatlantickom regióne. Napriek tomu aliancia tvrdí, že konflikt s Moskvou nevyhľadáva.

Sme naďalej ochotní udržiavať otvorené komunikačné kanály s Moskvou s cieľom riadiť a zmierňovať riziká, predchádzať eskalácii a zvyšovať transparentnosť

píše sa v dokumente.

Akékoľvek zmeny vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom závisia od konania Moskvy, uvádza sa tam.

Jadrové zbrane

NATO zostane jadrovou alianciou, pokiaľ budú existovať jadrové zbrane, uviedli tiež účastníci summitu. Zároveň zdôrazňujú, že aliancia má možnosť urobiť cenu za použitie jadrových zbraní proti nej neprijateľnou.

Okolnosti, za ktorých bude musieť samotné NATO použiť jadrové zbrane, považujú členovia bloku za mimoriadne nepravdepodobné. Dohodli sa však na vytvorení novej reakčnej sily, ktorá by rýchlo reagovala na krízy a na vykonávanie cvičení zameraných na jadrový rozmer potenciálneho konfliktu.

O čom ešte NATO rozhodlo

Okrem toho sa spojenci aliancie dohodli:

• posilniť systém protiraketovej obrany v Európe, a to aj prostredníctvom nasadzovania moderných systémov na princípe rotácie;
• prijať opatrenia na posilnenie predsunutej obrany a schopnosti rýchlo posilniť spojenca v nebezpečenstve;
• vytvoriť mnohonárodné a multidisciplinárne sily reakcie;
• výrazne zvýšiť zásoby najdôležitejšej munície;
• pracovať na zabezpečení vývozu ukrajinského obilia a aktívne podporovať medzinárodné opatrenia na zmiernenie globálnej potravinovej krízy;
• vytvoriť centrum pre bezpečnosť kritickej námornej infraštruktúry, ako aj sieť, ktorá bude spájať členov NATO, spojencov, súkromný sektor a ďalšie zainteresované strany s cieľom zlepšiť zdieľanie informácií a osvedčených postupov;
• spolupracovať v boji proti Číne a brániť sa proti „čínskej donucovacej taktike a úsiliu o rozdelenie Aliancie“;
• snažiť sa o diverzifikáciu dodávok energie;
• posilniť vplyv v ázijsko-tichomorskom regióne.

Kyjevské úrady trvajú na urýchlenom prijatí do NATO. Opakovane vyhlásili, že žiadne iné rozhodnutie po výsledkoch summitu im nebude vyhovovať. Dnes, v deň otvorenia fóra vo Vilniuse, Volodymyr Zelenskyj na svojich sociálnych sieťach označil skutočnosť, že neexistuje časový rámec na pozvanie Ukrajiny do aliancie, za absurdnú a podozrieva členov NATO z nepripravenosti na takýto krok.

Stoltenberg v posledných mesiacoch zdôraznil „bezprecedentnú jednotu spojencov“ vo všetkých kľúčových otázkach. V predvečer stretnutia však priznal, že spojenci sa stále nezhodli na znení záverečného vyhlásenia týkajúceho sa vyhliadok na členstvo Ukrajiny, jej podpory a záruk pre bezpečnosť Kyjeva.

Kremeľ poznamenal, že situáciu pozorne sledujú a pamätá si, že práve orientácia kyjevského režimu na vstup do NATO sa stala jedným z dôvodov začatia “špeciálnej operácie”.

skspravy