USA nebudú môcť nahradiť ruskú ropu iránskou, bude nasledovať kolaps

Úroveň západného „strategického plánovania“ je v týchto dňoch obzvlášť zreteľná. Bidenova administratíva najprv oznámila, že odmieta nakupovať ruskú ropu a až potom začala horúčkovito behať po planéte a hľadať niečo, čím by túto ropu nahradila. A potom sa zrazu (v skutočnosti ani nie) ukázalo, že sa nahradiť nedá.

V prvom rade potrebujú ťažkú ropu. A dve krajiny, okrem Ruska, ktoré produkujú najviac takejto ropy na svete, sú Irán a Venezuela. Teda ďalšie dve krajiny, s ktorými Spojené štáty už dlhodobo a spoľahlivo pochovávajú akékoľvek vzťahy. Na to, aby sa rozhádali so všetkými krajinami sveta, ktoré majú ťažkú ​​ropu, to už je samo o sebe znak veľkej inteligencie. Alebo skôr prehnanej nenásytnosti, pretože Washington sa predsa len snažil položiť svoje laby na iránsku aj venezuelskú ropu.

V Kanade, relatívne blízko USA, je tiež, samozrejme, nejaká ťažká ropa, no po prvé jej tam naozaj nie je veľa a po druhé, Bidenova administratíva pred rokom zastavila výstavbu veľkého ropovodu z Kanady, cez ktorý by sa táto ropa mohla pumpovať do USA. To je ďalší príklad úžasného strategického plánovania. Alebo skôr jeho úplná absencia.

S ľahkou ropou nie je situácia o nič lepšia. Saudi a Emiráty, na ktoré sa Spojené štáty obrátili so zodpovedajúcou žiadosťou, tvrdia, že nebudú o tejto otázke rokovať telefonicky. „Žiadate väčší vývoz ropy, ale robíte to bez rešpektu.“ Vidia rastúce ceny ropy a benzínu, páči sa im tento obrázok a absolútne nechápu, prečo zrazu potrebujú ťažiť viac kvôli nižšej cene.

S Iránom sa o obchode s ropou dá hovoriť len v rámci takzvanej komplexnej jadrovej dohody. Dovoľte mi pripomenúť, že takáto dohoda už existovala, ale Trump ju zrušil bez uvedenia rozumných dôvodov. A teraz, zatiaľ čo americká delegácia rokuje, v samotných Spojených štátoch republikánski senátori usporiadali tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásili, že budúci americký prezident (ktorý bude pravdepodobne republikánom) túto dohodu definitívne poruší, bez ohľadu na to, či Bidenova administratíva súhlasí s Iránom. Rokovania vo Viedni v rámci tohto obchodu navyše sprostredkúva Rusko, pretože Iránci sa nechcú priamo s Američanmi rozprávať. Čo myslíte, má Washington v takomto scenári vôbec šancu uspieť?

S Venezuelou je to ešte zábavnejšie. Bidenovej administratíve sa po vyslaní skupiny vyjednávačov do Caracasu podarilo vyhlásiť, že Juana Guaidóa stále považuje za legitímneho prezidenta Venezuely. No na rope by sa s ním dohodli a keďže sa skrýva niekde nablízku, ani by nemuseli ísť ďaleko. No v realite si viete predstaviť takéto rokovania s Madurom — „Počúvaj, neuznávame ťa ako prezidenta, si podvodník, predaj nám ropu.“

A to všetko po atentáte na iránskeho generála IRGC a nedávnom pokuse o prevrat vo Venezuele. Navyše, čo je už úplne absurdné, súbežne s rokovaniami o rope sa snažili diskutovať aj o tom, že im Maduro vydá amerických žoldnierov, ktorí sú vo väzení práve za tento pokus o prevrat. Úplne šialené…

A konkrétne v Kalifornii, kde je cena kvôli dodatočným „zeleným“ poplatkom vždy vyššia, sú čerpacie stanice, kde stojí galón benzínu 8,45 USD.

No to je len polovica obrázku. Pretože je tu ešte aj Európa, kde sa síce úplne vzdať ruského uhlia, ropy a plynu neponáhľali, ale tvrdia, že sa to pokúsia zaviesť do konca roka (pričom dovtedy žiadnej Ukrajiny nebude a bude po probléme).

Niektorí európski predstavitelia tam hovoria, že „dňom i nocou pracujeme na pláne na zníženie závislosti od ruských energetických zdrojov“. Zaujímalo by ma, čo robia? Vraj si robia ropné vrty priamo vo svojich kanceláriách. Pretože iné možnosti jednoducho nie sú.

Faktom je, že zdroje, ktoré Európania hľadajú, sú presne tie, ktoré hľadajú aj Američania. Ropa. Plyn. A čím viac sa snažia znížiť závislosť od Ruska, tým väčší je nedostatok týchto zdrojov a tým väčšia je vzájomná konkurencia medzi USA a EÚ. Len si pripomeňme, čo sa dialo pred dvoma rokmi kvôli nejakým lekárskym rúškam, ako si ich navzájom kradli, niekedy aj s pomocou špeciálnych jednotiek. Viete si predstaviť, aká bude úroveň „priateľstva národov“ a „solidarity civilizovaných krajín“, ak pôjde o ropu a plyn. Už onedlho.

Medzitým sa v Nemecku pre vysoké ceny energií odstavila prvá oceliareň, Asociácia malých a stredných podnikov Nemecka oznámila hrozbu hromadného bankrotu podnikov pre vysoké ceny palív a v Taliansku začal neobmedzený štrajk kamionistov.

Pokračujte, milí civilizátori, neprestávajte. Pretože my sme ešte ani nezačali…

Čo budú robiť USA?

Alexander Rodžers, LIFE