Slovanské Noviny

8. júna 2026

Slovanské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Historické, kultúrne dedičstvo Gazy pod hrozbou úplného zničenia

Osídlenie v oblasti Gazy sa datuje na začiatok 3. tisícročia pred Kristom, poznamenal jordánsky archeológ, ktorý zdôraznil, že osídlenie v rannej až strednej dobe bronzovej bolo zdokumentované v Tell es-Sakan a Tell el-‘Ajul.  

Počas 14. storočia pred Kristom bola Gaza administratívnym hlavným mestom Egypta v Levante. Neskôr, počas doby železnej [2.-1. tisícročie pred Kristom] sa Gaza stala jedným z piatich filištínskych miest známych ako Pentapolis, poznamenal Mohammad Najar, ktorý získal doktorát z histórie a archeológie na Moskovskom archeologickom inštitúte.

Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho

Podporiť teraz
Už od 1 € • jednorazovo

Tento región bol naďalej dôležitý počas novoasýrskeho, novobabylonského, perzského, nabatejského, helenistického, rímskeho, byzantského a islamského obdobia.

Okrem toho bola Gaza dôležitým obchodným uzlom medzi Stredozemným morom a Arabským polostrovom a počas rímsko-byzantského obdobia sa Gaza stala kresťanským biskupstvom.

Región sa stal súčasťou Moslimskej ríše v roku 638 n. l.,“ povedal Najjar a dodal, že väčšina známych lokalít sa nachádza severne od Wadi Gaza, oblasti, ktorá bola vystavená vážnemu a systematickému ničeniu izraelskými okupačnými silami.

Obr. Kláštor – jeden z najväčších v regióne. Zdroj: MEE/Ahmad-al-Danaf

K významným miestam patrí nekropola z rímskeho obdobia Tell Umm-‘Amer (kláštor sv. Hilariona), miestny svätec, ktorý žil medzi 291 a 371 nl.

Svätý Hilarion a svätý Porfyrius sa zaslúžili o premenu južnej Palestíny na kresťanstvo. Terčom už boli tri kostoly, medzi nimi svätý Porfyrius, spolu so 47 mešítami, nemocnicami a tisíckami domov a civilných cieľov,“ zdôraznil Najjar.

Neúnavné bombardovanie už zničilo nespočetné množstvo domov a vysídlilo státisíce Palestínčanov, čím vážne ohrozilo mnohé archeologické a kultúrne náleziská v Gaze a ohrozilo ich úplným zničením, povedal Najjar.

Kvôli pokračujúcej izraelskej agresii voči Gaze si Najjar myslí, že svet by mal zintenzívniť a vyjadriť svoju nespokojnosť.

„Kultúrne komunity v arabskom svete a vo svete ako takom by sa mali postaviť proti ničeniu týchto miest dedičstva a predovšetkým proti nevýslovným zverstvám voči Palestínčanom, strážcom tohto dedičstva,“ zdôraznil Najjar.

Saeb Rawasheh

skspravy.sk