Nová polarizačná téma

Do roku 2022 však okrem čarovnej formulky “lebofico” neexistovala iná nosná polarizačná téma, ako plandemická kampaň, ktorej tvárou bola aj súčasná hlava štátu. Plynulým pokračovaním plandemickej témy bola kampaň “bojisko Ukrajina”, ktorá by sa pokojne mohla nazývať aj “Kampaň rusofóbie”. A kde je naša pani prezidentka? Na Ukrajine. Rieši tam zbierku na muníciu. Sú toho plné noviny.

Tú tému naštartoval denník s písmenkom, ktorý preklopil na základe akéhosi prieskumu verejnej mienky, celú skupinu odporcov “protipandemických” opatrení a “očkovania” do skupiny tzv. rusofilov. Pamätáte si to? Bolo to hneď na začiatku tzv. špeciálnej vojenskej operácie. A vytvoril tak množinu opozičnej skupiny k tzv. Naďovym dezolátom. Táto skupina dnes pokračuje aj napríklad v téme nakupovania munície na zachovanie mieru, ktoré marketuje neúspešný kandidát na prezidenta a poštárom Janom je naša hlava štátu. Až mi to s istým úsmevom pripomenulo aktuálnu kampaň do eurovolieb najväčšej slovenskej politickej strany. Mám na mysli líderku kandidátky danej strany. S heslom “ZA MIER”.

Naša pani prezidentka sa mnohokrát vyjadrila, že spoločnosť je polarizovaná. Napríklad tu.

Veď si pozrite nasledujúce video, čo znamená obsah tohto pojmu.

Pán Dzurinda sa zaiste potešil, že ten pojem “humanitárne bombardovanie” Srbska nebola ani na podmienky pomerne vzdelaného Slovenska až taká lingvistická kravina a dajú sa u nás implementovať úplne v pohode aj iné sémantické zvláštnosti na štýl názvov diel moliérovských veselohier.

Ukrajina prehráva a jej šanca na výhru je v podstate nula. Je to iba otázka času. Všetci to vedia. Peniaze a munícia posielané na územie Ukrajiny má za účel iba jedno: zabiť čo najviac Rusov. Aby sa zvýšili šance, že v prípadnom konflikte NATO vs Rusko, o ktorom v SŠA snívajú, malo NATO aspoň nejaké šance uspieť. Armáda Európy je v stave, že zďaleka nedokáže konkurovať tej ukrajinskej, ktorá bola na konflikt dlhodobo pripravovaná.

Konieckoncov to ešte pred tým, čo Rusi nazývajú špeciálna vojenská operácia povedala samotná pani Merkelová. Minské dohody neboli myslené vážne, boli iba na získanie času, aby sa Ukrajina vyzbrojila na konflikt, ktorý mal prísť.

To vyzbrojenie vytvorilo z ukrajinskej armády armádu, ktorej nemôže konkurovať ani celá Európa. Preto nulové šance Ukrajiny v konflikte zvíťaziť spôsobujú v európskom priestore takú paniku.

A to o to viac, že Európa sa už dlhšiu dobu správa oficiálne rusofóbne. Kde sa to v nej vzalo? Bola to obyčajná psychologická operácia, ktorá sa podarila. Takmer všade, nie však na Slovensku. Akosi nás to zasa obišlo.

V čase, keď Rusi postupujú na všetkých úsekoch frontu a v rámci psychologickej operácie “Ukrajinská kampaň” už nie je čo menej kritickému konzumentovi ponúknuť, sa musia nutne vystriedať témy.

Novou témou na polarizáciu je Palestína.

Koho použiť na spustenie kampane? Musí to byť niekto známy, zvykli sa osvedčiť ľahko emočne manipulovateľní zamestnanci kultúry, herci. Koho vybrať?

Rozhodnutie padlo a prsty ukázali na mladú aktivistku Gretu Thunberg.

Zo zelenej agendy prešla plynulo na ďalšiu, ktorú tiež neštudovala. Je z nej bojovníčka za práva Palestíncov. A kedy je najlepší čas na začiatok kampane? Keď to vidí najviac priaznivcov inej psychologickej operácie s názvom “Inakosť” (ktorá sa v našich zemepisných šírkach neujala), v čase vysielania Eurovízie.

Kto tieto aktivity financuje?

Politico píše, že aktivity týkajúce sa amerických protestov na školách v prospech Palestíny organizuje Open Society Fund. Ide o Jewish Voice for Peace a IfNotNow. Za nimi je možné nájsť Tides Foundation a Bill and Melinda Gates Foundation.

V inom blogu som postol dôkaz, že tá istá organizácia, Open Society Fund, financovala v minulosti aj druhú stranu konfliktu, Hamas. A opäť je to už spomínaný Tides Foundation. Náhoda?

Open Society Fund na oboch stranách konfliktu? A prečo nie? Je to overená anglosaská technika, ktorá fungovala spoľahlivo po celé stáročia. Divide et impera.

Problémom je, že táto najnovšia polarizačná schéma sa zameriava na rozdeľovanie spoločnosti na náboženskom princípe.

Niekto tu financuje pokus o postavenie moslimov, židov a kresťanov do konfliktnej pozície. A tvári sa pri tom ako filantrop. A z toho môže číhať veľký problém. Na Slovensku asi nie (ak sa niektoré naše protižidovské živly dokážu ovládnuť), ale v krajinách západne od nás, kde moslimská populácia v niektorých mestách už presahuje početnosť pôvodného obyvateľstva, dokáže takáto iskra vzplanúť veľmi rýchlo. Stačí napríklad maličkosť. Napríklad ak sa izraelská olympijská výprava ubytuje v parížskej štvrti Saint Denis.

Nechcem tu prepájať možno nesúvisiace témy, ale všimnite si, že posledné výhražné elektronické správy školám boli vedené s týmito parametrami:

a) veľké množstvo správ naraz (čo nasvedčuje centrálne koordinovanú akciu). Akciu v takom objeme dokážu pripraviť a zrealizovať najskôr zahraničné spravodajské služby. Stačí si spomenúť napríklad na verejné výzvy na útoky na alternatívne médiá v minulých rokoch z českých servrov). Doteraz neboli prešetrené, čo naznačuje, že išlo o akciu pripravenú službami. A je úplne jedno, že sa pán Naď k cenzúre verejne priznal a že sa práve nachádza v Česku a že to je napríklad Česko, ktoré na pôde OSN nepodporilo poslednú rezolúciu o Palestíne ako samostatnom štáte.

b) útoky sa neobmedzili iba na Slovensko. Málokto si to uvedomuje, ale médiá informovali, že v tom istom čase sa podobné útoky udiali v pobaltských krajinách a Poľsku.

c) TLD doména .ru. To vzásade určuje vysokú koordinovanosť, centrálne plánovanie akcie a vysokú pravdepodobnosť, že ide o útok pod falošnou vlajkou. Prečo?

d) použitie moslimskej karty. A to je niečo, čo nehrá v koordinácii s TLD doménou .ru. Nemá to logiku. Skôr to ukazuje opačným, už naznačeným smerom. Moslimská karta sa použila aj v útoku na Crocus Hall v Moskve. Malo sa to zhodiť na ISIL, lenže takto ISIL neútočí. Neutekajú z miesta činu na Ukrajinu.

Ak zasadne v tejto téme Bezpečnostná rada, bude to mať ťažké. A bude sa musieť pozrieť aj vzad. Napríklad na taký prípad Zámocká. A možno aj iné. Téma anglosaských agentov v slovenskom priestore je nanajvýš aktuálna.

Peter Weis

/ akw.sk /