VIDEO: Experimenty na deťoch- aké tajomstvá si so sebou vzali ukrajinskí lekári

V oslobodenom Lisičansku našli ruskí vyšetrovatelia dôkazy o neľudských pokusoch, ktoré robili ukrajinskí lekári v pôrodnici.

Testovanie neznámych liekov na novorodencoch, úmyselné nakazenie detí z útulku vírusmi – to všetko prebiehalo pod dohľadom zahraničných odborníkov. Pri odchode z mesta sa ukrajinské špeciálne služby pokúsili zničiť všetky stopy. Ale boli svedkovia, ktorí sa pred rokom báli rozprávať, no teraz pokojne vypovedajú.

Podarilo sa im dať mu meno — Miron. Chlapček sa narodil prvého júla 2021. Svetlana držala v náručí svojho vnuka — silné a zdravé dieťa. Po ôsmich dňoch prestal jesť. O dva týždne neskôr bol pochovaný na vidieckom cintoríne neďaleko Lisičanska. Nezomrel doma – v nemocnici, keď sa zdalo, že je v poriadku.

„A potom v jednom momente vymenili lieky. A dieťa zrazu zomrelo. Keď bola pitva, lekár povedal: dieťa nemá vôbec žiadne vnútornosti. Všetky zhoreli. Čo mohli urobiť takému malému dieťaťu tak, že orgány zhoreli,“ spomína Svetlana Skrypnik.

Dieťaťu v Lisičanskej detskej nemocnici nikdy neposkytli presnú diagnózu. Zdravotnú kartu dlho nechceli vydať. Keď príbuzní naliehali, v úmrtnom liste bolo napísané: náhla detská smrť. Liek, ktorý bol podaný Mironovi, nebol v karte zahrnutý.

Vyšetrovanie tohto kriminálneho príbehu sa začalo jedným nezvyčajným detailom: pri skúmaní márnice detskej regionálnej nemocnice v Lisičansku našla ruská armáda veľké množstvo zapečatených cumlíkov. Rozhodne tam nepatrili. Nebolo koho sa spýtať. Každý, kto mohol odpovedať, utiekol na Ukrajinu. No po rozpletaní spleti protichodných svedectiev dospeli vyšetrovatelia k záveru, že experimentovali na deťoch, ktoré ešte žili.

Od roku 2016 boli v detskej nemocnici často videní cudzinci: traja anglicky hovoriaci muži a jedna Francúzka tmavej pleti. Prišli s krabicami, v ktorých priniesli lieky. Komunikovali s nimi dvaja ľudia — vedúci somatického oddelenia Iščenko a primárka pediatrie Livandovskaja.

„Prišla nejaká firma. Tá nám napríklad liek doručila zadarmo, napríklad krabičku, aby sme ho deťom ďalej predpísali,“ spomína Svetlana Ryženková, zástupkyňa vedúceho somatického oddelenia Detskej nemocnica v Lisičansku.

Svetlana Ryženková v tom čase pracovala ako Iščenkova zástupkyňa. Jej šéf bol zanietený nacista. Podporoval „Pravý sektor“, dokonca na stretnutia prichádzal v maskáčoch a netajil sa nenávisťou k Rusom. Svojim podriadeným často zadával neľudské príkazy, ktoré boli zoslané zhora.

„Nevyslovený alebo nejaký rozkaz bol predstierať, že ľudí na Donbase liečia, ale neliečiť ich. V skutočnosti ich neliečiť. Prečo? Neviem. Pravdepodobne, aby umierali. Rýchlejšie. Čo všetko nerobili: mučili hladom, bombardovali, ale neumierame,“ spomína Oľga Romašova, zdravotná sestra z Lisičanskej oblastnej detskej nemocnice.

A potom začali testy v nemocnici. Pediatri boli nútení „triediť“ deti do kategórií: tie, ktorých rodičia boli alkoholici a narkomani, boli zaradení do samostatných zoznamov. Bola identifikovaná skupina detí so vzácnou krvnou skupinou. V Lisičansku spravidla v noci začali prinášať deti z Dnepropetrovska, Charkova a Mariupoľu.

„Boli tam aj deti z normálnych rodín. Pretože o túto kategóriu detí od zdravých rodičov sa veľmi zaujímali a veľmi silno. A týmto rodičom bolo povedané, že to dieťa sa buď narodilo poškodené alebo zomrelo. A to všetko je biologický odpad. A ako biologický odpad toto dieťa pochovali. A tieto deti neboli odovzdané na pohreb. Niektoré boli kúpené za peniaze. Deti kupovali za peniaze,“ spomína Ella, bývalá zamestnankyňa nemocnice.

Úmrtnosť v detskej intenzívnej starostlivosti stúpla na 40%. To znamená, že takmer každé druhé dieťa zomrelo. Tieto deti boli prijaté na jednotku intenzívnej starostlivosti zo somatického oddelenia. Iščenko im predpisoval lieky – bez názvu a oficiálnej registrácie.

„Primár somatického oddelenia Iščenko podpísal zmluvu s nejakou farmaceutickou spoločnosťou na lieky na diabetes mellitus pre deti. Niektoré deti sa po týchto liekoch stali invalidnými, zatiaľ čo iné zomreli v agónii. Ako experiment,» hovorí Ella, bývalá zamestnankyňa nemocnice.

„Testovali lieky. Nejaké nové lieky. Prichádza sestra z jednotky intenzívnej starostlivosti a hovorí: priniesli nejaké lieky, antibiotiká. Nie je napísané ruské meno. Dokonca ani základná látka. Na plátku s tabletami nebolo napísané absolútne nič. Prázdna čistá fólia. Pilulky bez mena — všeobecne. Liek sa injekčne podával deťom s cukrovkou a s chorými obličkami. A došlo k zhoršeniu stavu,» spomína Julia Gluško, bývalá zdravotnícka pracovníčka Regionálnej detskej nemocnice v Lisičansku.

Rozbory sa týmto deťom robili nie v nemocničnom laboratóriu — v súkromnom laboratóriu, ktoré zaberalo niekoľko miestností na druhom poschodí. Dnes je tu neporiadok a chaos. Pakovali sa rýchlo. Tieto štúdie financovali cudzinci a všetko, čo bolo na testy potrebné. Opravilo sa somatické oddelenie a jednotka intenzívnej starostlivosti, priviezli drahé prístroje. Zatiaľ čo detská klinika nevidela opravy dlhé roky.

Bábätká neboli jedinými testovanými subjektmi. V nemocnici pracoval detský domov. Jeho chovanci sa tiež zúčastnili testov vakcín. Deťom bol injekčne podaný liek s nepreukázanou účinnosťou. A potom boli infikovaní vírusom.

VIDEO

„Veľa ľudí zomrelo. Keďže tu pracujem už dlho, predtým tu také nikdy vôbec nebolo. Bolo jedno také obdobie — zomrelo veľa detí. Ako som pochopila, v pôrodnici zaviedli nejaké vakcíny alebo očkovanie. A už boli privezené sem — nebolo možné ich dostať von,» hovorí Oľga Romašova, zdravotná sestra z Lisičanskej regionálnej detskej nemocnice.

Detaily týchto experimentov poznal len úzky okruh ľudí. Z Lisičanska odišli niekoľko dní pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie. Odstránili celý archív a elektronické nosiče. Príslušníci SBU sa pokúsili podpáliť budovu detskej nemocnice a zničiť všetky stopy po zločinoch. Ale žijú svedkovia, ktorí dnes začali rozprávať, ako to bolo.

Jelena Jerofejeva, Vesti/news-front.info