Orbán: USA sa nevzdali plánu dotlačiť každého do vojnovej aliancie. Eskalácia konfliktu na Ukrajine nás približuje k jadrovej vojne

Spojené štáty sú podľa maďarského premiéra dôležitý spojenec Maďarska, ale názory oboch krajín na vojnu na Ukrajine sa líšia.

Maďarsko nepodporuje vojnu, hlavným podporovateľom vojny sú Spojené štáty, vyhlásil v piatok vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

USA sa podľa jeho slov nevzdali svojho plánu prinútiť všetkých, vrátane Maďarska, k účasti na vojne, podotkol Orbán s poznámkou, že maďarská vláda to nedovolí. „Eskalácia vojny už jasne ukazuje, že sa pomaly dostávame k jadrovej vojne,“ varoval maďarský ministerský predseda.

Ako ďalej skonštatoval, Spojené štáty sú dôležitý spojenec Maďarska, ale názory oboch krajín na vojnu na Ukrajine sa líšia.

„S Američanmi máme dobré vzťahy. Vojnu sme USA vyhlásili len raz v histórii, no odvtedy sme priatelia a spojenci. Ide o vojenskú alianciu, ale obe krajiny spája aj to, že USA sú v zásade aj kresťanskou krajinou,“ podčiarkol Orbán, ktorý ekonomické vzťahy Maďarska s USA označil za „úspešný príbeh“.

„Ak je v Bielom dome demokratický prezident, naše vzťahy sú zložitejšie, ak je tam republikán, je to jednoduchšie,“ povedal premiér.

Plagátovú kampaň financovanú americkým veľvyslanectvom v Budapešti, v rámci ktorej sa v uplynulých dňoch objavili v Maďarsku bilbordy a plagáty vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny s nápisom „Rusi domov!“, označil Orbán za nezvyčajný krok.

Sankcie USA zavedené voči Medzinárodnej investičnej banke (MIB) nie sú namierené proti Maďarsku. Na tomto zozname je 34 súkromných osôb, z ktorých je iba jeden občan Maďarska, vysvetlil ďalej maďarský ministerský predseda.

Maďarské ministerstvo hospodárskeho rozvoja vo štvrtok potvrdilo, že Maďarsko vystupuje z ruskej MIB so sídlom v Budapešti po tom, čo ju Spojené štáty v stredu zaradili na sankčný zoznam.

„Hoci MIB zohrala v strednej a východnej Európe dôležitú rozvojovú úlohu, americké sankcie spôsobili, že jej činnosť stratila zmysel,“ uviedol rezort vo svojom vyhlásení.

Spojené štáty vyjadrili znepokojenie nad tým, že „maďarská vláda udržiava hlboké a silné väzby“ s Ruskom. Presťahovanie sídla MIB v roku 2019 z Moskvy do Budapešti označili už v roku 2019 kritici maďarského premiéra Viktora Orbána za prejav posilnenia ruského vplyvu v Maďarsku.

Americký veľvyslanec v Budapešti David Pressman v stredu uviedol, že Spojené štáty si robia starosti kvôli tomu, že súčasná maďarská vláda stále s nadšením pestuje vzťahy s Ruskom „napriek brutálnej ruskej agresii voči Ukrajine aj napriek tomu, že (Rusko) ohrozuje transatlantickú bezpečnosť“.

Pressman tiež uviedol, že maďarský kabinet odmietol znepokojenie Američanov v súvislosti s bankou, ktorú označil za „nepriehľadnú kremeľskú platformu“.

USA podľa veľvyslanca naliehajú na Maďarsko, aby bralo vážne hrozby, aké predstavuje Rusko a ďalšie krajiny, ktoré nezdieľajú západné hodnoty, ako je demokracia a princípy právneho štátu.

Podiel Maďarska v banke a ochota jeho vlády umiestniť centrálu tejto finančnej inštitúcie v Budapešti frustrovali amerických predstaviteľov v administratíve súčasného amerického prezidenta Joea Bidena i jeho predchodcu Donalda Trumpa, poznamenala agentúra AP. Americkí činitelia sa totiž domnievali, že by táto banka mohla slúžiť ako platforma pre ruskú špionáž v Európskej únii a NATO.

Ústredie MIB sa v roku 2019 premiestnilo z Moskvy do Budapešti. Akcionárom MIB bolo tiež Slovensko a ďalšie krajiny niekdajšieho východného bloku, avšak vtedajší prezident Miloš Zeman pred rokom podpísal výpoveď dohody o vzniku banky. Odišlo tiež Poľsko a Česko, zatiaľ čo Rumunsko by tak malo podľa Reuters urobiť v júni. Maďarsko malo na konci januára v MIB zhruba 25-percentný podiel, čo bol podľa internetových stránok banky druhý najväčší podiel po Rusku s jeho viac ako 45 percentami.

Zdroj: info.sk / hnonline.sk / InfoVojna