Zastavte ho! Matovič najskôr na Hitlera, teraz to dáva na Kráľa Slnko: Slovensko som ja, odkazuje zmenou názvu

Ostatná, už ôsma zmena názvu  matovičovho hnutia, kde väčšinou kraľovali buď  ‘obyčajní ľudia’ alebo skratka OĽANO na “Slovensko” šokoval aj urazil značnú časť spoločnosti. Ak sme si mysleli, že megalomanstvo majstra šokovej terapie z Trnavy skončilo pri porovnaní svojho hnutia k hitlerovej  NSDAP (počtom členov), tak sme sa mýlili.

Sprivatizovaním kratšieho oficiálneho názvu nášho štátu “Slovensko” pre svoje politické hnutie bez akéhokoľvek prívlastku pripomína chorobné velikášstvo francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý sa nechal nazýval „kráľ Slnko“. Jedine on na časovej predbehol Matoviča výrokom „štát som ja“ („L’Etat c’est moi“) . V parlamentnej demokracii to samozrejme nie je možné, tak to Matovič dal na Kráľa Slnko kolektívne – na svoj politický subjekt.

Keby táto kontroverzná zmena nebola vážna, bola by len na ďalší smiech politického šaša, ktorý nevie robiť politiku, ale vie pútať pozornosť a tým získavať politické body od naivných ľudí.

Je úplne jedno, či trúfalé stotožnenie svojej politickej hračky s názvom štátu bola politická nekultúrna zúfalosť alebo megalomanská chorobná trúfalosť.

Matovič opäť raz zo Slovensko urobil Kocúrkovo, pretože nikde vo vyspelom svete nepôsobí relevantná politická strana, ktorej názov by bol totožný len s oficiálnym názvom štátu.

Vždy ide o zlúčený tvar, prevažne podstatného mena názvu štátu s prívlastkom: Jednotné Rusko (rus. Единая Россия), Italia Viva (Nech žije Taliansko) alebo v predmetovom tvare Alternatíva pre Nemecko.

Podobné tvary názvov strán s použitím názvu štátu máme aj na Slovensku. Najnovšie pôsobí hnutie Progresívne Slovensko, či „Kotlebovci“, ktorí majú v názve spojenie „Naše Slovensko“.

V každom prípade Mikulcovi kostlivci na rezorte vnútra nemali schváliť kontroverznú zmenu názvu, totožnú s názvom štátu. Táto ďalšia Matovičova atómovka môže mať ešte nepríjemnú dohru. Registrácia názvu ministerstvom vnútra totiž môže Matoviča oprávňovať požiadať Úrad priemyselného vlastníctva SR o registrácie výlučnej ochrannej známky „Slovensko“.

Asi každý si vie predstaviť, čo by znamenalo vlastníctvo názvu Slovensko, ktoré sa bežne používa naprieč celou spoločnosťou.

Ochranné známky názvov

O Slovensko v zložených názvoch je pritom záujem aj iných politických subjektov, pričom tieto spojenia sa nemusia viazať len na politickú činnosť. Spojenie „Hrdé Slovensko“ si napríklad dalo zaregistrovať KDH. Ochranná známka je aj na „Lepšie Slovensko“. Nejde o fazuľky, lebo obchodný reťazec LIDL vlastní formu s vokáňom „Slovenskô“. Rovnako istá súkromná firma vlastní bežné spojenie „Moje Slovensko“.

OĽANO sa pritom pokúsilo už v máji 2018 získať oprávnenie na výlučné používanie ochrannej slovnej známky na spojenia „Za lepšie Slovensko“, „Za Slovensko“ aj „Lepšie Slovensko“ – ale úrad žiadosti (zatiaľ) zamietol.

Dokonca aj Juraj Šeliga sa pokúsil „sprivatizovať“ si názov „Za slušné Slovensko“ (9.4.2018), ale registrácia bola úradom pozastavená. V marci pred Šeligom sa o registráciu o.i. pokúsila aj istá eseročka, ale rovnako si narazila nos na odmietnutie registrácie.

Vidíme, že politici a ich strany sa usilujú o získanie výlučného vlastníctva chrumkavých značiek – slovných spojení, často aj bežných, nesúvisiacich s názvom ich subjektu. Úrad priemyselného vlastníctva pritom prevažne vyhovie stranám pri ich oficiálnych názvoch.

Otázne je, čo urobí s univerzálnym všeobecným a zaužívaným pojmom názvu štátu Slovensko, keď o registráciu požiada Matovič?

Predstavte si, že idete na vrcholné športové podujatie, kúpite si šál alebo iný predmet s názvom „Slovensko“… a Matovič namietne, že vy aj výrobca ste neoprávnene použili jeho výlučné vlastníctvo. Pritom by bolo každému jasné, že matelkov politický cirkus „Slovensko“ je úplne iný, než štát Slovensko. Ale z hľadiska významu a práva… je možný akýkoľvek výklad. Preto

netreba čakať na nejaké medzinárodné faux pas, ani na súdne naťahovačky, ale na ťahu by mali byť poslanci s urgentnou novelizáciou zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach

tak, aby dôvodom na odmietnutie registrácie alebo na povinnú úpravu/zmenu názvu politického subjektu bol oficiálny názov štátu (Slovenská republika), vrátane jeho kratšej podoby (Slovensko), ak názov nemá prívlastky alebo ďalšie slovné spojenia.

Ak si Matovič po odchode do opozície s urazenou ješitnosťou a egotizmom v duchu kráľa Slnko namýšľa, že Slovensko je on, tak potom by sme našli aj vecnú oporu v tejto narcistickej psychopatii.

Ľudovítovi XIV. sa síce v úvode jeho kraľovania darilo konsolidovať verejné financie, ale ku koncu vlády to dal on na Matoviča. Na dokumentáciu zúfalej situácie štátnych financií z éry kráľa Slnka môže poslúžiť príklad z obdobia po skončení vojny o španielske dedičstvo: štátny dlh vo výške 3,5 miliardy livrejov činil päťnásobok ročného štátneho príjmu. Podobnú sekeru zaťali vo výške 26 miliárd aj Matovičove vlády. Aj preto by bolo vhodnejšie použiť osvedčené adjektívum pred pojmom Slovensko. V prípade dedičstva po vládnutí „obyčajných ľudí“ by bol pre ďalšiu politickú cestu matovičovcov vhodnejší názov „Zruinované Slovensko“.

Rafael Rafaj

skspravy.sk