Opozícia sa snaží vtiahnuť ústavný súd do politických hier v parlamente, myslí si Juraj Hrabko

Je dobojované! Neskutočne dlhá rozprava a „diskusia“ o novele Trestného zákona, ktorá sa odohrával v parlamente, má záver, aký sa vlastne dal aj očakávať.

Koaliční poslanci schválili novelu Trestného zákona, tí opoziční zase pokračujú vo svojej „svätej“ vojne. Rozšíriť ju chcú na Ústavný súd, kam chcú podať svoju sťažnosť, ku ktorej zrejme pribudne i tá z prezidentského paláca.

Aký krok urobí prezidentka?

Opozícia sa ústavnou sťažnosťou podanou v súvislosti s novelou Trestného zákona snaží vtiahnuť Ústavný súd (ÚS) SR do parlamentných politických hier. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. Samotný súlad novely Trestného zákona s ústavou by podľa Hrabka ÚS SR mohol skúmať až potom, ako by bolo definitívne jasné, v akej forme má novela platiť. A to podľa neho nastane až vtedy, keď prezidentka buď podpíše znenie novelizovaného zákona v schválenej forme, alebo ho vetuje a parlament o ňom definitívne rozhodne opätovným hlasovaním. Skupina opozičných poslancov na ÚS namieta porušenie svojich práv pri rokovaní o novele.

Slobodu prejavu nemôžete prikázať.Juraj Hrabko, publicista

„Namieta, že nemôže diskutovať, že poslanci vládnej koalície odmietajú vstupovať do diskusie,“ konštatoval Hrabko. Hoci väčšina parlamentných vystúpení počas januárových obštrukcií pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o novele bola v réžii opozície, podľa Hrabka si vyššie zapojenie koaličných poslancov do debaty vynútiť nemôžu. „Slobodu prejavu nemôžete prikázať,“ poznamenal. Prezidentka Zuzana Čaputová teraz podľa Hrabka môže schválenú novelu podpísať, vrátiť ju parlamentu s pripomienkami alebo vrátiť parlamentu zákon ako celok.

Dôležité budú aj eurovoľby

V prvom prípade parlament prerokuje pripomienky hlavy štátu, v druhom len rozhodne, či prelomí alebo neprelomí rozhodnutie prezidentky. „Ale myslím si, že výsledok je zrejmý, parlament to veto prelomí,“ odhadol Hrabko. Európsky parlament na svojej stránke uverejnil termín eurovolieb, na Slovensku budú v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie, teda o jedného europoslanca viac ako doteraz. Volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 13,05% voličov, v roku 2019 stúpla na 22,74%, stále však bola v únii najnižšia.

„V tejto chvíli naozaj neviem pomenovať, kto by nás mohol nahradiť na poslednej priečke,“ reagoval Hrabko na otázku, či opäť očakáva, že ostaneme v otázke účasti na chvoste Európskej únie. Vyššiu voličskú účasť však budú podľa neho podporovať aj jednotlivé politické strany, lebo sa od nej bude odvíjať aj ich prípadný úspech alebo neúspech v európskych voľbách. „Od účasti sa bude odvíjať aj počet mandátov pre tú – ktorú politickú stranu,“ upozornil Hrabko.

ereport.sk