Veliteľ lode Sojuz-28 Alexej Gubarev: Remeka nebolo možné odtrhnúť od priezoru

Nie je to okrúhle výročie, ale predsa! V marci si pripomíname 43 rokov od štartu prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka a veliteľa lode Sojuz-28 Alexeja Gubareva.

Ten už, žiaľ, nie je medzi nami. Pán Remek pravdepodobne pozdvihne čašu, aby si pripomenul svojho ruského kolegu, ktorý, ako sám predtým hovoril, sa správal k svojmu vtedy 29-ročnému palubnému technikovi ako k vlastnému synovi.

Gubarevovi v tom ďalekom roku 1978 bolo už 46 rokov. Do odvodu kozmonautov prišiel v roku 1963, prechádzal prípravou v rámci “Mesačného programu”, a tiež v rámci projektu vojenských výskumov, o ktorom sa v ZSSR snažili príliš nahlas nehovoriť. Jeho prvý let prebehol v roku 1975, kedy letel spolu so svojím kolegom Georgijom Michajlovičom Grečkom v lodi Sojuz-17 k orbitálnej stanici Saľut-4.

Remek s Gubarevom bola historicky prvá medzinárodná posádka. Československo sa po tomto lete stalo po ZSSR a USA treťou krajinou na svete, ktorá poslala svojho človeka do vesmíru. Let trval necelých 8 dní (od 2. do 10. marca). Predtým ale bolo potrebné prejsť mesiace náročných cvičení.

Takto hovoril o svojom československom kolegovi Alexej Gubarev:

“Najväčší dojem od prvého stretnutia bol taký, že sa jedná o veľmi skromného, ​​hlboko poriadneho a pracovitého človeka. A aké mal pracovné schopnosti! Pred letom sme s ním prešli skúškami na “výbornú”. Voloďa (Remek) si dokázal poradiť s pekelne náročnými cvičeniami, a potom aj s divokým preťažením pri štarte. Dva dni na orbite, ako sa u nás hovorí, “bol chorý”. Stav bez tiaže je hrozná vec. Všetko sa mení, nemáte chuť do jedla, máte slabosť, niekedy sa ľudia stávajú veľmi podráždenými. Remek si s tým, ale rýchlo dokázal poradiť a hneď sa zapojil do práce.

Podarila sa séria experimentov, urobili sme skutočné vedecké objavy. Napríklad sme zistili, aký má vplyv stav bez tiaže na rast rias, ktoré pohlcujú oxid uhličitý a produkujú kyslík. Sledovali sme rast kryštálov. Ukázalo sa, že kryštály ktoré sú pestované v kozme, sú menšie ako kryštály, ktoré sa pestujú na Zemi. Tiež sme skúmali kyslíkový režim, výmenu telesného tepla kozmonauta, zmeny v jasnosti hviezd pri ich prechode za nočný horizont Zeme. Voloďu vtedy nebolo možné odtrhnúť od priezoru …

Boli nejaké zložité momenty počas letu? Ako sa Vladimír Remek v nich prejavoval? 

Zložité momenty? Let do vesmíru je jeden veľký zložitý moment! Každú minútu je potrebné dávať pozor. Pohotovosť, disciplinovanosť môjho českého kolegu ma často udivovali. Tieto kvality, mu, myslím si, dovolili aj v občianskom živote dosiahnuť mnohého. Ja viem, že bol poslancom Európskeho parlamentu. Z celého srdca som privítal jeho vymenovanie veľvyslancom v Rusku. Veď on dokonale ovláda ruštinu. V Moskve tiež pracoval ako zástupca ČZ Strakonice pre výrobu turbokompresorov, a potom aj ako obchodný predstaviteľ svojej krajiny. Má v  Rusku veľa dobrých priateľov. My s manželkou Voloďu vždy s radosťou prijímame u nás vo Hviezdnom mestečku. On nás vždy navštevuje, keď prichádza do Ruska.

Za chrabrosť, ktorú prejavil počas letu na kozmickej lodi Sojuz-28 dostal Vladimír Remek vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. A nikdy sa ho nevzdal. Takto vysvetlil svoj vzťah k tomuto vyznamenaniu v jednom z rozhovorov (v ruštine) pre našu redakciu sám Vladimír Remek:

“Často som hovoril a zopakujem to znova: Toto vyznamenanie je pre mňa záväzkom a obrovskou cťou. Do dnešného dňa si pamätám poradové číslo hviezdy Hrdinu Sovietskeho zväzu, ktorú som dostal – 11299. Ja si stále pamätám, kto dostal toto vysoké vyznamenanie ako prvý. Prvými hrdinu Sovietskeho zväzu sa stali piloti, ktorí zachránili v roku 1934 z plávajúceho kusu ľadu v Severnom ľadovom oceáne pasažierov i posádku, ktorí sa zúčastnili polárnej expedície na potopenej lodi Čeljuskin. Hviezdy Hrdinu Sovietskeho zväzu sa dávali len za tie najväčšie zásluhy, napríklad, za hrdinstvo prejavené v priebehu druhej svetovej vojny. Som hrdý, že som jedným z nich, a snažím sa vyrovnať so miere cti, ktorej sa mi dostalo, v mojej osobnej aj profesionálnej činnosti.

Jana Petrova

zdroj: armádny magazín