Čo prezradilo vŕtanie ľadu v Antarktíde a Grónsku

Výsledky vŕtania ľadu v Antarktíde a Grónsku môžu nezávisle potvrdiť hypotézu, že na Zemi existovali iné civilizácie pred nami a história planéty v kenozoikum (pred 65 miliónmi rokov) bola dejinami vojen, ktoré viedli k nahradeniu niektorých civilizácií inými.

Podľa výskumu vedcov z Inštitútu pre polárny výskum v Ohiu (USA), ktorý analyzovali vrstvy kontinentálneho ľadu v Grónsku a na Antarktíde, obsahuje ľad, ktorý vznikol pred 14 000 rokmi stoštyrikrát viac tuhých nečistôt ako ľad, ktorý sa tvorí v súčasnosti.

Podľa akademika V.M. Kotljakova, v pleistocénnom jadre z americkej stanice Byrd (Antarktída, Mary Byrd Land), je koncentrácia tuhých nečistôt 8-krát vyššia ako v ľade, ktorého vek je nižší ako 10 tisíc rokov. V pleistocénnom jadre z ruskej stanice Vostok (Antarktída, oblasť južného magnetického pólu) tento rozdiel dosahuje 30-krát.

V určitých obdobiach kvartérnej histórie, ktoré predchádzali globálnej katastrofe v období pleistocénu a holocénu a s ňou spojenej poslednej veľkej povodni (asi pred 12 000 rokmi), bol vzduch na Zemi viac znečistený ako v súčasnej priemyselnej ére. Väčšina vedcov považuje za príčinu takého znečistenia buď aktívne vulkány alebo zvýšenú cirkuláciu vzduchu a prenos prachu do polárnych oblastí počas doby ľadovej. Je však veľmi pravdepodobná hypotéza, že predtým existovalo viac industriálne rozvinutých civilizácií ako tá naša súčasná, čo sa odrazilo aj na ľade Antarktídy a Grónska.

Vŕtanie ľadu v Antarktíde a Grónsku tiež poskytuje lepšie pochopenie povahy udalostí, ktoré prebiehali počas katastrof. Pomer izotopov O16/O18 a H/H2 naznačuje, že všade v polárnych zemepisných šírkach (v Antarktíde a Grónsku), sa pred 10 – 11 000 rokmi zvýšila teplota približne na 10 °С a počas prechodu z obdobia poslednej doby ľadovej (pred 300 – 250 tisíc rokmi) po interglaciálne obdobie (asi pred 130 000 rokmi) sa teplota zvýšila na 12 °C.

Počas týchto krátkych období histórie našej planéty sa v atmosfére významne zvýšili aj koncentrácie oxidu uhličitého a metánu. Mohlo by to byť spôsobené buď aktiváciou sopečnej činnosti a uvoľnením veľkého množstva skleníkových plynov, ako aj požiarmi na Zemi.

Výsledky vŕtania ľadu v Antarktíde zároveň ukazujú, že súčasný pozorovaný nárast koncentrácie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov je za posledných 800 tisíc rokov bezprecedentný (25 % v prípade CO2, 100 % v prípade CH4, 8 – 10 % v prípade NO2 za posledných 200 rokov) a celkový obsah oxidu uhličitého v zemskej atmosfére (viac ako 379,1 milióna častí oxidu uhličitého) je teraz o 30 % vyšší ako za posledných niekoľko miliónoch rokov (pri zohľadnení údajov získaných na súši). To môže naznačovať, že súčasná civilizácia sa vyvíja inak ako jej predchodcovia, spája sa predovšetkým so spotrebou a spaľovaním fosílnych palív, čo predtým neexistovalo. Možno práve preto sa ropa a zemný plyn dochovali dodnes.

A. Koltypin

zdroj a preklad: OZ Biosféra www.biosferaklub.info