Slovanské počítanie času, dní, mesiacov

Počítanie času, dní, mesiacov 

My Slovania sme mali za dávnych čias niekoľko kalendárnych foriem počítania, no do súčasnosti sa ich uchovalo len niekoľko. V súčasnosti (19. septembra 2010) máme Leto 7518 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme, ale to skutočne neznamená, že si myslíme, že náš Svet bol stvorený pred 7518 rokmi. 

Nehľadiac na svoju z dnešného pohľadu zvláštnosť, obzvlášť ak v základe kalendára sa všade vyskytuje 9-ka, slovanský kalendárny systém je najpresnejší a najvhodnejší zo všetkých dnes existujúcich kalendárov. Hoci sa toto zdá veľmi odvážne tvrdenie, vyjasnime si v nasledujúcich riadkoch, že je opodstatnené. O to viac, že za posledných niekoľko desiatok tisíc rokov tento Slovanský kalendár, inak zvaný Koľadov Dar «neutiekol» ani «nezaostal» ani o jediný deň. 

Takže začnime s jednoduchými faktami:  
Koľadov Dar  pozostáva z troch prírodných období: Jeseň, Zima a Jar;
Tieto tri sezóny sú spojené do jediného slnečného cyklu, ktorý nazývame Leto; 
Leto  pozostáva z 9 mesiacov, t.j. na každú prírodnú sezónu pripadajú po tri mesiace;
Kalendár má dve podoby:  Bežné Leto a Posvätné Leto. Oni tvoria Kruh Liet, v ktorom je 15 bežných Liet a 1 Posvätné Leto; 
Deväť Kruhov Liet tvorí Kruh Života, ktorí pozostáva zo 144 rokov. Tieto opakujúce sa cykly nazývame Kruholetom Čísloboha;
Bežné Leto  pozostáva z 365 dní, všetky nepárne mesiace majú po 41 dní, párne po 40 dní: (5×41=205)+(4×40=160) = 365; 
Posvätné Leto  pozostáva z 369 dní, všetky mesiace majú po 41 dní (41×9) = 369.
Novoletie pripadalo na 1. deň druhého mesiace Jesene, t.j. na Deň Jesennej Rovnodennosti. Toto pravidlo je spojené s tým, že už bola vzatá celá úroda, sýpky boli naplnené a tak sa Nové leto začínalo s plným dostatkom všetkého. 

Týždeň Slovanského kalendára  tiež obsahoval 9 dní. Názvy niesli číselnú formu a volali sa: Pondelok (Понедельникъ), Utorok (Вторникъ), Streda (Тритейникъ), Štvrtok (Четверикъ), Piatok (Пятница), Šiestok (Шестица), Siedmok (Седьмица), Ôsmok (Осьмица) a Nedeľa (Неделя). Bolo to veľmi vhodné, všetky nepárne mesiace Bežného Leta začínali z jedného dňa v týždni a párne z druhého. A pretože Posvätné Letopozostávalo zo 41 týždňov, tak aj nasledujúci Kruh Života sa začínal z toho istého dňa týždňa ako aj Posvätné Leto. Takto každý Kruh Života, t.j. cyklus 144 rokov sa začínal od pondelka. 

Názvy Mesiacov Slovanského Kalendára: 
Рамхатъ  – Mesiac Začiatku Leta;
Айлѣтъ  – Mesiac Nových Darov;
Бейлѣтъ  – Mesiac Bieleho Žiarenia a Pokoja Sveta; 
Гэйлѣтъ  – Mesiac Snehových Búrok a Struže (Ochladenia); 
Дайлѣтъ  – Mesiac Prebúdzania Prírody; 
Элѣтъ  – Mesiac Sejby a Narečenia; 
Вэйлѣтъ  – Mesiac Vetrov;
Хейлѣтъ  – Mesiac Prijatia Darov Prírody; 
Тайлѣтъ  – Mesiac Zavŕšenia. 

Deň sa členil na 16 hodín, hodina na 144 minút, minúta na 1296 sekúnd. Na nasledujúcom obrázku sú znázornené vzťahy medzi slovanskými mierami času a 12-tkovým systémom merania času. 

zdroj: z útrob internetu