Predstavy o histórii ľudstva sú len možnou verziou…

Teraz, keď mnoho ľudí namiesto slepej viery v učebnice dejepisu začína nezávisle kontrolovať „pravdy“ v nich uvedené, mnohí z nich nemajú žiadne pochybnosti, že tzv. „oficiálna verzia histórie“ je veľký klam. Ale tento proces spôsobuje aj zaujatosť opačným smerom, keď ľudia zaujímajúci sa o alternatívnu históriu začnú plošne obviňovať historikov z úmyselného klamania, čo, samozrejme, nie je celkom pravda.

Po prvé, mnohí z nich sú sami oklamaní vedeckými „autoritami“ a úprimne, alebo úplne slepo veria, že naša história bola presne taká, ako je opísaná v učebniciach. Po druhé, medzi samotnými historikmi sú výskumníci, ktorí hovoria o starovekých artefaktoch, ktoré nezodpovedajú práve tejto „oficiálnej histórii“, alebo ktorí odhaľujú početné falzifikáty minulosti, ktoré viedli k vzniku mnohých pseudohistorických mýtov.

Tu je názor jedného z nich – kandidáta historických vied Andreja Žukova, účastníka mnohých expedícií „Laboratória alternatívnej histórie“ do rôznych miest našej planéty. Tu je napríklad to, čo si môžete prečítať v jeho knihe s názvom „Kamene Ika – správa od nemožnej civilizácie“: „Pri štúdiu histórie v škole alebo v inštitúte má človek dojem, že minulosť ľudstva je dobre preštudovaná a naše predstavy o živote starovekých ľudí v rôznych častiach sveta nepredstavujú zvláštnu záhadu. V každom prípade pre špecializovaných historikov. Sebavedomý progresívny vývoj ľudskej civilizácie za posledných desaťtisíc rokov je jasne demonštrovaný v stovkách tisícov populárnych kníh a učebníc. Výsledkom je pomerne jednoduchá schéma evolúcie ľudskej spoločnosti od jednoduchej po zložitú. Ovládanie ohňa a vznik nástrojov, vznik produktívnej ekonomiky, vynález kolesa a kalendár, otrokársky systém a éra veľkých geografických objavov, priemyselná revolúcia a rozvoj kapitalistickej ekonomiky.

Je pravda, že ak si lámete hlavu s jednoduchými otázkami v súvislosti s takouto všeobecnou koncepciou ľudského rozvoja, okamžite nastane paradoxná situácia: čím je otázka jednoduchšia, tým ťažšie je nájsť pokusy o jej vyriešenie vo vedeckej literatúre. Podľa súčasných predstáv ľudský druh existuje už niekoľko miliónov rokov. Každým desaťročím nové objavy antropológov postupne zvyšujú tento vek. Homo sapiens sa podľa vedcov objavil približne pred stotisíc rokmi a len pred šesť až sedemtisíc rokmi človek vstúpil do éry civilizácie. Zdalo by sa, že je to jednoduchá otázka, ktorá nás okamžite napadne: prečo človek existoval milióny rokov v položivočíšnom stave a prečo žil desiatky tisíc rokov bez toho, aby mohol vytvoriť základy civilizovanej spoločnosti? A potom sa zrazu v rôznych častiach planéty objavili prvé civilizácie. A prečo tieto prvé civilizácie vznikajú už v „hotovej forme“: s rozvinutým produktívnym hospodárstvom. A tiež, čo je veľmi dôležité, táto forma adekvátnejšie zodpovedá sociálnym a politickým potrebám spoločnosti, v ktorej takáto svetonázorová schéma funguje.

Vždy však treba pamätať na to, že súčasné predstavy o histórii ľudstva sú len možnou verziou, zarámovanou do určitej schémy založenej na množstve konceptov a teórií. Navyše, história, ako každá iná veda, pracuje s obmedzeným súborom faktov. Ani jeden výskumník pri konštrukcii akejkoľvek teórie nie je schopný vziať do úvahy celý súbor faktografických údajov, ktoré sú k dispozícii v oblasti vedy, ktorú študuje. Ide o čisto fyzické obmedzenie, ktoré nemožno prekonať ani v našej dobe globálnej komunikácie. Toto obmedzenie spôsobuje „inherentnú chybu“ akejkoľvek vedeckej koncepcie alebo teórie, ktorá bude vždy postavená na určitom obmedzenom súbore faktov. A navyše, takýto súbor faktov bude subjektívnym výberom, uskutočneným vzhľadom na schopnosti a na základe vedeckej integrity konkrétneho výskumníka. Preto by sme mali vždy pamätať na to, že história, podobne ako veda vo všeobecnosti, nie je v žiadnom prípade „konečná pravda“, ale súbor špekulatívnych myšlienok podporovaných určitým okruhom ľudí. To znamená, že história má konvenčný charakter. A to je ďalšia „vrodená chyba“, ktorá spôsobuje hlavné nedostatky moderného spôsobu poznávania.

Verím, že každý výskumník bude súhlasiť so zrejmým všeobecným vedeckým metodologickým princípom: „ak dostupné fakty nezapadajú do existujúcej teórie, takáto teória by mala byť revidovaná alebo zamietnutá. Ale v skutočnosti, bohužiaľ, túto zásadu dodržiava len málokto. Vo väčšine prípadov je najbežnejšou metódou opačný princíp: ak fakty nezapadajú do všeobecne uznávanej teórie, sú odmietnuté. To znamená, že sa im nevenuje pozornosť alebo sa zdiskreditujú vyhlásením takýchto skutočností za nedôveryhodné. Toto sa deje neustále v histórii, či už ide o modernú históriu (kde sú politické záujmy na prvom mieste) alebo starú históriu…“

Takže najatí rečníci parazitov a prívrženci sekty slepých veriacich v učebniciach dosť často obviňujú alternatívnych výskumníkov z ich nekompetentnosti v otázkach historickej vedy. Hovoria, že nemáte potrebné vzdelanie, aby ste to pochopili, a preto všetko, čo ste uviedli, sa a priori považuje za „nesprávne“ a „chybné“. Ale tu je názor profesionálneho historika a nie nejakého klebetníka z katedry histórie, ale účastníka nezávislých výskumných výprav, pri ktorých sa na vlastné oči presvedčil, že oficiálna verzia histórie nie je dokázanou pravdou. Navyše, mnohé objavené artefakty jej úplne odporujú. Preto, keď budete nadávať historikom, nezabúdajte na tých z nich, ktorí sa nám nebáli povedať pravdu a svojím dielom prispievajú k procesu odhaľovania našej skutočnej minulosti…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info