Palácový prevrat premiéra a tretina poslaneckých „kukučiek“

Dočasný premiér Heger ako vrchol politickej promiskuity. Vo volebnom období 2016 – 2020  jedným zo základných znakov NR SR bola politická promiskuita poslancov. Poslanci opúšťali strany, za ktoré boli zvolení, zakladali nové, niektorí za jedno volebné obdobie zmenili politické tričko aj dvakrát.

Ako rarita bola politická strana #Sieť, ktorá v roku 2016 vo voľbách získala 10 poslaneckých mandátov, ale všetci 10 poslanci ju opustili a #Sieť prestala v parlamente existovať.

Na konci volebného obdobia, v januári 2020, 37 poslancov malo za sebou politický prestup, čo predstavuje 25-percentný podiel z celkového počtu 150 zákonodarcov. Títo do parlamentu doviedli až deväť nových politických strán, ktoré vo voľbách neuspeli, alebo v čase volieb už ani neexistovali.

Ako je to v súčasnom parlamente?

Situácia je oveľa chaotickejšia. Priznám sa, že dnes sa v podstate neviem ani dopočítať, kto kde kedy prestúpil a akú novú stranu založil a kto vlastne zastupuje.

Podľa môjho dnešného prepočtu 49 poslancov opustilo stranu, za ktorú boli zvolení, čiže až tretina poslancov sú dnes všelijakí prebehlíci.

Koľkí ešte do termínu septembrových volieb prestúpia, nevie nikto, ani oni sami. Je ale nenormálne, keď tretina poslancov zmenila stranu, za ktorú boli zvolení!

V NR SR sa to deje opakovane, už to je systémový negatívny a patologický jav, preto som v úvode analyzoval minulý parlament tak podrobne. Spochybňuje to zmysel parlamentných volieb, ako takých!

Pokladám za nevyhnutné prijať zákon, ktorý poslancovi, po opustení strany, za ktorú bol zvolený, zakáže počas pôsobenia v NR SR, vstúpiť do inej politickej strany, alebo novú stranu založiť.

Je to nevyhnutné pre stabilizáciu politických pomerov v parlamente, nemožno to pokladať za obmedzovanie slobody poslanca.

Dočasný premiér Heger ako vrchol politickej promiskuity

V tomto volebnom období však politická promiskuita dosiahla nový vrchol: Samotný predseda vlády si založil novú politickú stranu!

Do jeho novej strany s ním prešli štyria ministri! A keďže pán Heger je trojjediný ako sám pánboh, je predsedom vlády, súčasne ministrom financií a ministrom zdravotníctva, tak jeho nová strana kontroluje 7 vládnych postov zo šestnástich a je najsilnejšou vládnou stranou.

Parlament a dokonca už ani vláda svojím zložením vôbec neodráža výsledok volieb.

Takýto vývoj je hlboko nedemokratický. Ako môže mať parlamentné, dokonca vládne zastúpenie strana, ktorá neprešla voľbami a v čase volieb ani neexistovala? To, čo predviedol pán Heger sa nedá nazvať ináč, ako palácový prevrat!

Alebo palácový Majdan? Znovu zopakujem: Moc si uzurpovala politiká strana, ktorá v čase volieb vôbec neexistovala! Absurdnosť situácie dokresľuje fakt, že nakoľko sa jedná o vládu, ktorá je v demisii, strana OĽANO, ktorá Hegera na post predsedu vlády nominovala, ho z tohto postu nemôže stiahnuť.

A keďže je to vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru, nemusí sa ani uchádzať o dôveru parlamentu s novým programovým vyhlásením! Je tu ale inštitúcia, ktorá by toto šialenstvo mohla zastaviť: Je to prezident republiky. Pani Čaputová ale nekoná a jej nečinnosť poškodzuje a ohrozuje štát.

Dr. Štefan Paulov

skspravy.sk