KEDY ENERGIU STRÁCAME A KEDY JU NABERÁME

Energiu strácame, keď:

-Hovoríme „áno“, keď sa nám chce povedať „nie“.
-Usmievame sa, namiesto aby sme plakali.
-Neodpočívame.

-Prehovárame sami seba, aby sme ešte chvíľku vydržali, miesto aby sme dali najavo, že nie je jasné „kvôli akému žiarivému cieľu by sme mali trpieť“.
-Urážame sa, namiesto aby sme niekoho požiadali o to, čo potrebujeme.
-Nezaoberáme sa svojimi vecami.
-Niekto je úplne nezaujímavý, ale my sa s ním z akýchsi vymyslených dôvodov stále stretávame.
-Ľudia blízko nás väčšinu času hovoria o niečom negatívnom.
-Intrigujú.
-Bavíme sa príliš veľa o politike, vysokých cenách, zápchach na cestách a pod.
-Často a emotívne rozprávame o tom, ako žijú iní.
-Robíme nezaujímavú prácu, ktorá nás omrzela.
-Bojíme sa.
-Čakáme, že niekto príde (Ježiško, princ, nová vláda) a náš život sa zmení.
-Nadávame si, pokladáme sa za nehodných, nešikovných, za smoliara.

Energiu získavame, keď:

-Sa zoznamujeme s novými ľuďmi.
-Získavame nové vedomosti.
-Cestujeme.
-Prekonávame svoje strachy.
-Skúšame niečo nové.
-Prechádzame sa (nepleťte si s „utekáme do práce“ alebo „ideme na nákup“) bez akéhokoľvek určitého cieľa.
-Zaoberáme sa tvorbou.
-Stýkame sa s príjemnými ľuďmi.
-Stýkame sa s ľuďmi, ktorí nás podporujú a veria v nás.
-Zaoberáme sa svojím telom (vhodná je akákoľvek telesná aktivita, tanec, sauna, plávanie).
-Uvoľňujeme nejaký materiálny priestor (spomeňte si, ako inak sa cítite v novo zariadenej izbe).
-Uvoľňujeme emocionálny priestor (spomeňte si, ako inak sa cítite, keď dokážete odpustiť a s niekým sa zmieriť).
-Hovoríme „nie“, keď sa nám chce povedať „nie“ a hovoríme „áno“, keď sa nám chce povedať práve „áno“.
-Začíname robiť to, čo si srdce žiada.

Diana Lyubava Slovienska