ESĽP: Slovenská republika bude platiť…

Bývalá zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková hovorí o najnovšom rozsudku vo veci Adamčo verzus Slovensko. Adamčo za svoje odsúdenie „vďačí“ kajúcnikom.

Pirošíková vysvetľuje, za aký proces bude Slovensko musieť platiť poškodenému Erikovi Adamčovi platiť 20-tisícové odškodné. Rozsudok sa pritom týka skutkov spred zhruba 25 rokov. Pirošíková tiež pripomína, že niekoľko podobných rozsudkov už v neprospech Slovenska odznelo, preto ESĽP slovenským súdom vyčíta nedôslednosť aj v tomto prípade. Náprava sa neudiala, aj keď o problémoch vie aj generálna prokuratúra, pretože na problém poukazovali už pred dvoma rokmi mnohí právnici a sudcovia.

Rozsudok ESĽP Erik Adamčo v. Slovensko – čo ESĽP skúmal

„V rozsudku ESĽP z 1. júna 2023 vo veci Erik Adamčo proti Slovensku ESĽP jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,“hovorí Pirošíková, pričom spresňuje, že spravodlivý proces zaručuje článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).

Pirošíková vysvetľuje, že šlo o proces s Erikom Adamčom, ktorý bol odsúdený ako spolupáchateľ dvoch vrážd spojených s organizovaným zločinom spred viac, ako 25 rokov. Dôkazy použité v procese zahŕňali svedectvá ľudí, ktorí sa priznali na vraždách, na ktorých s Adamčom spolupracovali a ktorí súhlasili  so spoluprácou s prokuratúrou výmenou za poskytnuté výhody.

„Predovšetkým, že použitie takýchto dôkazov nebolo sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania. Keďže súdy skreslili obsah niektorých z týchto dôkazov. Nevenovali žiadnu individuálnu pozornosť rozsahu a výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim svedkom. Tiež poznamenal, že takýmto opatreniam chýbal právny rámec a súdny dohľad,“hovorí Pirošíková. Pripomína, že vláda tvrdila, že svedectvá troch svedkov neboli jedinými dôkazmi proti odsúdenému sťatovateľovi, podľa ESĽP však iné dôkazy vyplývali len z počutia.

„ESĽP zároveň uzavrel, že znalecké dokazovanie sa týkalo spôsobu, akým bola vražda vykonaná a nie identity vraha. Podľa ESĽP tak bolo odsúdenie založené hlavne na výpovediach týchto troch svedkov. Otázkou bolo, či boli tieto dôkazy dostatočne preskúmané vzhľadom na výhody im poskytnuté. Podľa ESĽP sa okresný súd Žilina k tomu vyjadril vo svojom odôvodnení len všeobecne,“ rozoberá rozsudok Pirošíková.

Pohľad ESĽP na naše súdy

Slovenské súdy výhody, poskytnuté jednému zo svedkov nepovažovali za významné, preto ESĽP hovorí o znepokojení nad závermi slovenských súdov, ktoré sa týkali dôveryhodnosti jedného zo svedkov.

„Tieto súdy sa vysporiadali s niektorými argumentmi sťažovateľa spôsobom skresľujúcim dôkazy a s odôvodnením, ktoré nebolo koherentné. Vrátane zdôvodnenia nezrovnalostí vo výpovedi svedka označeného ako „E“. ako  prameniacich zo stresu,“ hovorí Pirošíková, pričom: „ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy. A to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode.“

Pirošíková tiež vysvetľuje, že ESĽP že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly.

„Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru,“ hovorí Pirošíková, podľa ktorej by bolo najvhodnejšie, ak by bolo trestné konanie obnovené.

Slovensko bude platiť

Podľa rozhodnutia ESĽP, Slovensko musí Erikovi Adamčovi zaplatiť 20-tisíc eur, z toho 15-tisíc je náhrada nákladov a výdavkov, zvyšok je náhrada nemajetkovej ujmy.

„Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme ESĽP zohľadnil, že sťažovateľ môže na vnútroštátnej úrovni požiadať na základe rozsudku ESĽP o obnovu trestného konania, ktorá predstavuje za okolností prípadu najvhodnejšiu nápravu,“

„ESĽP už v roku 2019 skonštatoval porušenie práv sťažovateľa Branislava Adamča na spravodlivé súdne konanie. Z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika. Ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto svedka. Výpoveď tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach,“ pripomína Pirošíková s tým, že svedok vďaka usvedčujúcej výpovedi získal beztrestnosť vo veci vraždy.

Generálna prokuratúra a zmena praxe

„Po vyhlásení rozsudku Adamčo v roku 2019 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zverejnila stanovisko, v ktorom uviedla, že „samotný procesný inštitút tzv. korunného svedka ustanovený v Trestnom poriadku nie je v rozpore s Dohovorom. Uznala však, že praktické využívanie tohto inštitútu by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť tzv. korunného svedka v tých trestných veciach, v ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym usvedčujúcim dôkazom páchateľa zo spáchania trestnej činnosti,“ poznamenáva Pirošíková s tým, že GP závery z tohto rozhodnutia ESĽP zovšeobecní a zváži uplatnenie legislatívnej iniciatívy vo vzťahu k inštitútu tzv. korunného svedka, aby odsúdení nemohli záskať zákonný profit.

Právnici upozorňujú už dva roky

Právnici a advokáti už v roku 2021 spísali výzvu, ktorá poukazovala aj na problém tzv. kajúcnikov. Tá sa týkala porušovania princípov právneho štátu predstaviteľmi moci.

„Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.

Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb. Umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti).“

Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie,“ cituje Pirošíková zo zmienenej výzvy.

„Okrem už citovaného rozsudku ESĽP vyhláseného v prípade Erika Adamča by som poukázala aj na rozhodnutie ESĽP v prípade Vasaráb a Paulus v. Slovensko, ktorí sa na ESĽP sťažovali, že vyšetrovacie orgány a všeobecné súdy nevypočuli svedkov, ktorých žiadali vypočuť s cieľom svedectva v ich prospech. ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom,“ upozorňuje právnička.

„Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,“ pokračuje Pirošíková s tým, že slovenské orgány tak neurobili – podľa ESĽP preskúmali len jednu verziu.

Sú chránení?

„Taktiež zároveň kladiem otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode. A už vôbec by obvinené osoby nemali byť nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim, alebo hrozbou pokračovania v trestnom stíhaní,“ dopĺňa Pirošíková.

Veriť kajúcnikovi nestačí

Pirošíková pritom pripomína, že podmienkou právneho štátu je výklad ustanovení Trestného poriadku v súlade s judikatúrou ESĽP k článkom Dohovoru. A že len takýto postup zabezpečuje spravodlivý proces.

„…A verejnosti to, že páchatelia závažnej trestnej činnosti nebudú po verdiktoch ESĽP oslobodzovaní v obnovenom konaní. A následne získavať od štátu náhradu škody a utrpenej nemajetkovej ujmy.“ 

bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, doktorka Pirošíková.

hlavnespravy.sk