Energia vody

Voda, ktorá pochádza z chladnej, temnej kolísky panenského lesa, dozrieva, keď pomaly stúpa z hlbín. Na svojej ceste nahor zbiera stopové prvky a minerály. Až keď bude voda zrelá a nie skôr, vynorí sa z útrob Zeme v podobe prameňa.

Na rozdiel od filtračného prameňa sa teplota vody v tomto prameni pohybuje okolo +4 °C (+39,2 °F). Tu, v chladnom rozptýlenom svetle lesa, voda začína svoj dlhý životodarný cyklus ako iskrivý, živý, priesvitný prúd, ktorý bublá, zurčí, víri a otáča sa, keď si razí cestu do údolia.

Voda si svojím prirodzeným, samochladiacim, špirálovitým, kľukatým pohybom dokáže udržať svoju životnú vnútornú energiu, zdravie a čistotu. Pôsobí teda ako transportér všetkých základných minerálov, stopových prvkov a iných jemných energií do okolia. Prirodzene tečúca voda má tendenciu tiecť v tme alebo rozptýlenom svetle lesa, čím sa vyhýba škodlivému priamemu slnečnému žiareniu. Za týchto podmienok sa tok aj pri vylievaní bystrín len občas vyleje z brehov. Vďaka správnemu prirodzenému pohybu vody čím rýchlejšie prúdi, tým má vyššiu priepustnosť a čistiacu schopnosť a tým hlbšie prehlbuje svoje koryto. Je to spôsobené tvorbou pozdĺžnych špirálových vírov, ktoré sa striedajú v smere a proti smeru hodinových ručičiek pozdĺž centrálnej osi prúdenia, ktoré neustále ochladzujú a znovu ochladzujú vodu, udržujúc jej normálnu teplotu, čo vedie k rýchlejšiemu, laminárnejšiemu špirálovému prúdeniu.

Na ochranu pred škodlivými účinkami prebytočného tepla je voda chránená pred slnkom previsnutou vegetáciou, pretože s pribúdajúcim teplom a svetlom začína strácať svoju vitalitu a zdravie, svoju schopnosť oživovať prostredie, ktorým prechádza. Postupom času sa rieka rozšíri, voda sa zakalí, s otepľovaním sa zvýši obsah jemného sedimentu a bahna a jej tok sa spomalí. Aj tento zákal však zohráva dôležitú úlohu, pretože chráni hlbšie vrstvy vody pred výhrevnými účinkami slnka. V hustejšom stave si chladnejšie spodné vrstvy zachovávajú schopnosť vytláčať väčšie sedimenty (kamienky, štrk atď.) zo stredu vodného toku. Týmto spôsobom sa riziko záplav zníži na minimum. Špirálový vírový pohyb spomínaný vyššie, ktorý nakoniec viedol Viktora Schaubergera k formulovaniu svojej teórie „IMPLÓZIE“, vytvára podmienky, pri ktorých je brzdená tvorba škodlivých baktérií a voda zostáva bez chorôb…

Z materiálov Viktora Schaubergera

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info