VIDEO: Ukrajinské dobrodružstvo počas neúspešného pokusu o dobytie Hadieho ostrova sa zmenilo na katastrofu: Banderovský nacistický režim v Kyjeve prišiel o 30 bezpilotných lietadiel, 10 vrtuľníkov, štyri stíhačky, tri lode a 50 vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na naliehanie britských vojenských poradcov osobne nariadil útok so zámerom dosiahnuť víťazstvo do 9. mája.

Kyjev doteraz stratil 30 bezpilotných lietadiel, 10 vrtuľníkov, štyri stíhačky, tri lode a až 50 vojakov pri neúspešných pokusoch o dobytie Hadieho ostrova, informovalo ruské ministerstvo obrany. Na naliehanie britských poradcov prezident Volodymyr Zelenskyj osobne nariadil útok a chcel dosiahnuť víťazstvo do 9. mája, informovali médiá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje.

V utorok bol nad ostrovom zostrelený ďalší útočný dron Bayraktar TB-2 vyrábaný Tureckom, uviedol hovorca ruskej armády generálmajor Igor Konašenkov. Zdôraznil, že od soboty tak bolo nad Haďom ostrovom zničených deväť Bayraktarov.

Ruské jednotky v utorok objavili ďalšie tri telá ukrajinských útočníkov, ktoré boli vyplavené na pláž, dodal Konašenkov, pričom celkovo na samotnom ostrove zahynulo 27 príslušníkov špeciálnych jednotiek a nacionalistického práporu.

Počas pondelkového brífingu o bojoch na ostrove Konašenkov uviedol, že ukrajinské sily prišli o tri bombardéry Su-24, jednu stíhačku Su-27, štyri vrtuľníky a tri útočné lode triedy Centaur. V utorok spresnil, že v sobotu boli zostrelené tri transportéry Mi-8 a jeden útočný vrtuľník Mi-24, pričom ďalších šesť bolo neskôr zničených na zemi pri Odese, spolu desať.

„Toto dobrodružstvo sa pre Ukrajinu zmenilo na katastrofu,“ povedal Konašenkov a dodal, že „neuvážená PR akcia kyjevského režimu s cieľom obsadiť Hadí ostrov do Dňa víťazstva“ mala za následok „nezmyselnú smrť“ viac ako 50 elitných ukrajinských vojakov, ako aj pilotov a posádok zničených lietadiel a plavidiel.

Konašenkov označil pokus o obsadenie ostrova za marketingový trik, „bezmyšlienkovitý z vojenského hľadiska“.

Zelenskyj osobne nariadil útok, čím obišiel ukrajinský generálny štáb, uviedol pre Sputnik ruský vojenský zdroj. Iný zdroj pre TASS uviedol, že Zelenského rozkaz prišiel na naliehanie britských poradcov v Kyjeve. Účelom tohto útoku bolo vyhlásiť víťazstvo do 9. mája a symbolicky pršať na moskovské oslavy porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne vďaka vojakom Červenej armády.

Strategicky umiestnený ostrov obsadilo ruské námorníctvo počas prvého týždňa vojenskej operácie. Ukrajinská vláda a médiá spočiatku tvrdili, že po hrdinskom odpore zahynulo 13 statočných obrancov, načo sa o niekoľko dní objavilo živých 82 pohraničníkov, ktorí sa ruským ozrojeným silám vzdali bez boja.

Ruský vojenský novinár Jevgenij Poddubnyj na svojom telegramovom kanáli informoval, že po zásahu nadzvukovými univerzálnymi raketami P-800 Onyx z pobrežných raketových systémov Bastion umiestnených na Kryme prišli ozbrojené sily Ukrajiny o letisko Červonoglinskoje pri Izmaile, z ktorého štartovali ukrajinské lietadlá.

Hadí ostrov umožňuje kontrolovať severozápadnú zónu Čierneho mora vrátane sledovania vstupu lodí s rôznym nákladom pre ukrajinské jednotky cez ústie rieky Dunaj. Podľa pozorovaní monitorovacích zdrojov po nedávnych raketových útokoch a zničení určeného letiska prestali lietadlá vzdušných síl Ukrajiny útočiť na Hadí ostrov. Všetko prežívajúce letectvo ozbrojených síl Ukrajiny bolo premiestnené z Izmailu severným smerom.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali 77 rokov technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / Facebook Armády magazín