V roku 1999 NATO bombardovalo Juhosláviu 78 dní bez súhlasu OSN a zhodilo viac ako 28 000 bômb, vrátane bômb s ochudobneným uránom a kazetovej munície, pričom zahynulo vyše 2000 civilistov a viac ako 250-tisíc ľudí bolo vysídlených.
Tí istí ľudia, ktorí srbského tenistu Novaka Djokoviča z humánnych dôvodov nútili k očkovaniu, z „humanitárnych“ dôvodov bombardovali jeho krajinu.
Viac vo videu:
Po tom, ako Juhoslovanská zväzová republika (JZR) odmietla mierový plán pre Kosovo, sa 24. marca 1999 o 19.30 h začala operácia Spojenecká sila, v rámci ktorej Severoatlantická aliancia (NATO) bombardovala ciele na juhoslovanskom území. Vtedajšie srbské úrady na čele so Slobodanom Miloševičom vyhlásili vojnový stav.
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999. „Cieľom NATO je priniesť do Kosova mier a NATO bude v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa pokračovať,“ povedal Solana tesne pred začiatkom operácie.
Dôvodom na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti JZR bolo „v plnom prúde už v polovici júna 1998“.
Vláda SR pod vedením Mikuláša Dzurindu na svojom mimoriadnom neverejnom rokovaní 6. apríla 1999 odsúhlasila neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR lietadlám NATO na prelety pri operáciách v JZR. Príslušné nariadenie nadväzovalo na predchádzajúci súhlas vlády SR z 24. marca 1999 s požiadavkou NATO umožniť využívanie vzdušného priestoru Slovenska na prelety cisternových lietadiel a dopĺňanie pohonných látok. Súhlas na využívanie vzdušného priestoru pre lietadlá NATO dali aj Slovinsko, Albánsko, Macedónsko, Rumunsko a Bulharsko, hoci niektoré z nich s istými obmedzeniami.
Bombardovanie, ktoré trvalo nepretržite 78 dní, spôsobilo poškodenie miestnej infraštruktúry, hospodárskych objektov, škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok.
Po 78 dňoch bombardovania Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. Na rokovaní v macedónskom Kumanove sa 9. júna juhoslovanská strana zaviazala do 11 dní stiahnuť svoje sily z Kosova a do 24 hodín toto sťahovanie začať. Deň na to boli zastavené vojenské akcie a bola podpísaná rezolúcia OSN č. 1244, ktorá odobrila vstup medzinárodného kontingentu na územie Kosova.
O bezpečnosť sa po vojne v provincii starala Severoatlantickou alianciou vedená mierová jednotka KFOR, medzinárodná a domáca polícia. V rámci KFOR pôsobilo 18.500 vojakov z 37 krajín, vrátane Slovenska. Misia OSN v Kosove (UNMIK) nahradila srbskú administratívu, ktorá bola z provincie evakuovaná.
Slovensko po skončení vojenskej operácie NATO tiež poskytlo na obnovu vojnou zničenej Juhoslávie k dispozícii technické aj inžinierske i ľudské kapacity. Na Balkáne bol záujem najmä o slovenských ženistov.
Juhosrbská provincia Kosovo sa dostala pod správu OSN a vo februári 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť od Srbska. Nový balkánsky štát uznalo odvtedy viac než 100 krajín. Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré ho neuznali podobne ako Grécko, Španielsko, Rumunsko, Cyprus, Ukrajina či Rusko.
Zdroj: bezpressu.news / InfoVojna
Bratislavská kaviareň si ukradla pre seba Slnko v sieti. Juraj Štubniak reaguje
Šimečka vyzdobil svoju kanceláriu obrazom A. Dúbravského. Ten kreslí obéznych gayov. Lívia Pavlíková má pre Šimečku odkaz
Na Slovensko zavítala eurokomisárka Jourová. Vyzerá to tak, že Brusel nám peniaze nestopne. Opozícia zúri, píše Draxler
VIDEO Fico: Toto bolo bohapusté vyhadzovanie peňazí. Na tomto strašne niekto zarobil
Záhada „prekliatia Tutanchamona“, ktorá zabila 20 ľudí, bola odhalená
98 % centrálnych bánk súhlasí s odstránením hotovosti a zavedením CBDC, uvádza sa v novej správe WEF
Korporatokracia: Globálny kapitalizmus a jeho sociálne, ekonomické a politické dôsledky
Štokholmský Inštitút pre výskum mieru (SIPRI) podporuje NATO najmä financovaním krajín NATO
Zelenskyj požadoval od Západu ešte viac systémov protivzdušnej obrany Patriot
Americká velvyslankyně Greenfieldová v OSN pokrytecky obvinila Rusko z podněcování jaderné války. Nebezja ji to hne patřičně vysvětlil
Forbes: Po ruskom prielome v Očeretine je ukrajinská armáda v bezvýchodiskovej situácii
VIDEO: Maďarský premiér Orbán na konferenci o národním konzervatismu v Bruselu prohlásil, že Ukrajina je protektorát Západu a Rusko nikdy nedovolí její vstup do NATO.
VIDEO: Rusi opäť útočili! Sklady, elektrárne a ďalšie…
FT: Kyjev potrebuje dosiahnuť vážne vojenské úspechy, aby mu USA mohli naďalej pomáhať
The Hill: Ďalšia pomoc nebude
Progresívci z nezdaru Attilu Végha neskrývane skáču od radosti! Bielik ich však uzemnil
Rusko pritvrdilo! Provokácia Poľska bude mať následky
Ruský Gazprom žaluje slovenskú spoločnosť ZSE
Ratingová agentúra Standard & Poor’s potvrdila Slovensku rating A+ so stabilným výhľadom
Harabin: Dalo by sa povedať, že NATO nie je na to
zo sekcie
VIDEO: Svetoznámy srbský tenista Novak Djokovič spomína na traumatizujúcu skúsenosť, keď v roku 1999 americká armáda a spojenci z NATO bombardovali Juhosláviu bez súhlasu OSN, ale so súhlasom Bidena a ľudí ako Dzurinda & spol.
VIDEO: Svetoznámy srbský tenista Novak Djokovič spomína na traumatizujúcu skúsenosť, keď v roku 1999 americká armáda a spojenci z NATO bombardovali Juhosláviu bez súhlasu OSN, ale so súhlasom Bidena a ľudí ako Dzurinda & spol.
VIDEO: Svetoznámy srbský tenista Novak Djokovič spomína na traumatizujúcu skúsenosť, keď v roku 1999 americká armáda a spojenci z NATO bombardovali Juhosláviu bez súhlasu OSN, ale so súhlasom Bidena a ľudí ako Dzurinda & spol.