Korporatokracia: Globálny kapitalizmus a jeho sociálne, ekonomické a politické dôsledky

Kritická analýza Noama Chomského a Michela Chossudovského

V súčasnom diskurze o globálnom kapitalizme a jeho sociálnych, politických a ekonomických dôsledkoch vystupujú do popredia dve vplyvné verejné intelektuálne osobnosti z akademického prostredia: Noam Chomsky a Michel Chossudovsky .

Obaja akademici ponúkajú prenikavé hodnotenia vykorisťovateľskej a utláčateľskej povahy kapitalizmu a globálnej korporatokracie a ich dopadov na našu súčasnú spoločnosť. Metodologické prístupy a rámce oboch verejných intelektuálov však vykazujú pozoruhodné podobnosti a pozoruhodné rozdiely, ktoré si vyžadujú dôkladné preskúmanie, aby sme pochopili nuansy ich rovnako závažných perspektív.

Tento článok si kladie za cieľ analyzovať, porovnať a kriticky zhodnotiť podobnosti a rozdiely prístupov Noama Chomského a Michela Chossudovského pri kritike spoločenského vykorisťovania a útlaku, ktorý prináša globálny kapitalizmus a korporatokracia na utláčané masy a marginalizované sektory spoločnosti.

Podobnosti medzi Chomského a Chossudovského kritikou globálneho kapitalizmu

1. Antiimperialistické a antineokolonialistické pozicionality

Noam Chomsky aj Michel Chossudovsky vo svojich kritikách globálneho kapitalizmu a korporatokracie zastávajú antiimperialistický postoj.

Zdôrazňujú úlohu mocných západných národov, najmä Spojených štátov, pri udržiavaní ekonomického vykorisťovania, vojenských intervencií, zmien režimov a geopolitickej dominancie na podporu ich kapitalistických programov

(Porov. Chomsky, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media , s. 30-32).

Ich analýzy podčiarkujú vzájomnú prepojenosť kapitalizmu a imperializmu a zdôrazňujú, ako je ekonomické vykorisťovanie často prepojené s politickými a vojenskými agendami (Porov. Chossudovsky, Globalizácia chudoby a nový svetový poriadok , s. 25).

2. Kritický dôraz na analýzu sily podniku

Noam Chomsky aj Michel Chossudovsky sa zameriavajú na nadvládu a prevahu korporačnej moci pri formovaní globálneho kapitalizmu.

Kritizujú vplyv nadnárodných korporácií, finančných inštitúcií a elitných ekonomických kartelov pri kontrole zdrojov, manipulácii trhov a prehlbovaní politickej nerovnosti, ako aj sociálnej a ekonomickej nerovnosti

(Chomsky, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media , s. 32 -34).

Obaja akademici zdôrazňujú, ako firemné záujmy a programy riadia politiky, ktoré uprednostňujú zisk pred blahobytom ľudí a ekosystému našej planéty, čo vedie k sociálnej nespravodlivosti, degradácii životného prostredia, ekonomickej nestabilite a sociálno-politickej marginalizácii.

(Chossudovsky, Globalizácia chudoby a Nový svetový poriadok)

3. Otravná kritika neoliberálnej politiky

Ďalším spoločným základom v ich analýzach je kritika neoliberálnej politiky a neoliberálnej globalizácie.

Chomsky a Chossudovsky odsudzujú dereguláciu, privatizáciu a úsporné opatrenia podporované neoliberálnou ideológiou a tvrdia, že tieto politiky prehlbujú chudobu, nerovnosť a sociálne vylúčenie

(Chomsky, Profit Over People: Neoliberalism and Global Order, s. 78).

Chomsky a Chossudovsky zdôrazňujú, ako neoliberálna globalizácia prospieva bohatej elite na úkor pracujúcej triedy, čo vedie k stagnácii miezd, neistote zamestnania, inflácii a erózii systémov sociálneho zabezpečenia

(Chossudovsky, The Globalization of Poverty and the New World Order , s. 102).

Rozdiely medzi Chomským a Chossudovským

1. Metodologické prístupy a rámce analýzy

Prístup Noama Chomského ku kritike globálneho kapitalizmu má korene v lingvistike, filozofii a politickom aktivizme. Pri odhaľovaní nespravodlivosti kapitalizmu a obhajovaní sociálnej transformácie využíva multidisciplinárne hľadisko, vychádzajúce z historickej analýzy, empirického výskumu a etického uvažovania

(Chomsky, Profit Over People: Neoliberalism and Global Order , s. 14).

Chomského kritika je často charakterizovaná zameraním na lingvistiku, ako aj lingvistickou filozofiou a dôrazom na diskurz, zdôrazňujúc,

ako médiá, propaganda a ideologická hegemónia udržiavajú kapitalistické naratívy a udržiavajú utláčateľské, ťažobné a vykorisťovateľské mocenské štruktúry v súčasnej spoločnosti.

Naproti tomu prístup Michela Chossudovského je explicitnejšie ekonomický a otvorene geopolitický zakorenený v jeho odbornosti v analytickej oblasti politologických subdisciplín medzinárodnej politiky a globálnych vzťahov.

Okrem toho, ako ekonóm, geopolitický analytik a odborník na globálne vzťahy, Chossudovský zdôrazňuje úlohu finančných trhov, menovej politiky a geopolitiky pri formovaní globálneho kapitalizmu

(Chossudovsky, The Globalization of Poverty and the New World Order , s. 47) .

Chossudovského analýzy často zahŕňajú výskum založený na údajoch a empirickú geopolitickú analýzu na odhalenie mechanizmov kapitalistického vykorisťovania a záujmov globálnych mocenských hráčov: štátnych aj neštátnych aktérov, ako aj verejných a súkromných korporácií a ekonomických inštitúcií, ktoré udržiavajú politickú marginalizáciu a hospodárstvo. vykorisťovanie v našej súčasnej dobe.

2. Rozsah analýzy

Aj keď Noam Chomsky aj Michel Chossudovsky kritizujú globálny kapitalizmus, vo svojej kritickej analýze kapitalistického a korporatokratického systému sa často zameriavajú na rôzne aspekty a dimenzie.

Chomského kritika má tendenciu zahŕňať širšiu škálu problémov vrátane militarizmu, imperializmu, zhoršovania životného prostredia a porušovania ľudských práv.

(Chomsky, Profit Over People: Neoliberalism and Global Order , s. 94).

Skúma intersekcionálnosť globálneho kapitalizmu s inými systémami útlaku, akými sú rasizmus, patriarchát a kolonializmus, pričom poukazuje na vzájomnú prepojenosť rôznych foriem nespravodlivosti a marginalizácie.Na druhej strane, Chossudovského analýzy sa často hlboko ponoria do špecifických ekonomických a geopolitických javov, ako aj do sociálno-ekonomických rozhraní, ktorými sa riadi hospodárska politika, ako je financializácia, menová manipulácia, monopolizácia a geopolitické konflikty

(Chossudovský, Globalizácia chudoby a nový svet Objednávka)

Vo svojej práci často zdôrazňuje úlohu konkrétnych štátov, neštátnych aktérov a verejných, ako aj súkromných inštitúcií, ako sú centrálne banky, medzinárodné finančné inštitúcie a spravodajské agentúry, hegemónne vykorisťovateľské korporácie a monopolistické kartely pri udržiavaní kapitalistického vykorisťovania, korporativistických ťažobných programov. a globálna hegemónia štátov udržiavajúcich zneužívajúcu kapitalistickú hospodársku politiku.

Záverečné myšlienky

Ak to zhrnieme: Kritika globálneho kapitalizmu, ktorú ponúkajú Noam Chomsky a Michel Chossudovsky, zdieľajú spoločné témy antiimperializmu, kritiky korporátnej moci a opozície voči neokoloniálnej a neoliberálnej politike.

Ich prístupy však vykazujú značné rozdiely z hľadiska metodológie, rozsahu analýzy a dôrazu na špecifické politické, sociálne, ekonomické a geopolitické súvislosti.

Prostredníctvom kritického zapojenia sa do ich perspektív a doplnením, ako aj syntetizovaním Chomského a Chossudovského silnej a ráznej kritiky súčasných trendov súčasného kapitalizmu môžu pedagógovia, akademici, vedci, študenti, sociálni obhajcovia a progresívni aktivisti hlbšie porozumieť zložitosti globálneho kapitalizmu a korporatokracie.

Analytickým, reflexívnym a prenikavým skúmaním spisov Noama Chomského a Michela Chossudovského, ktoré načrtávajú a usmerňujú miesta oslobodenia našej súčasnej spoločnosti od vykorisťovateľských uchopovacích chápadiel globálneho kapitalizmu, môžu progresívni aktivisti a obhajcovia účinne viesť našu súčasnú spoločnosť k holistickej sociálnej, ekonomickej a politická transformácia sveta na strane mieru, spravodlivosti, priateľstva a rovnosti.

Henry Francis B. Espiritu

O autorovi: Prof. Henry Francis B. Espiritu  je docentom filozofie a ázijských štúdií na Filipínskej univerzite (UP), Cebu City, Filipíny. V rokoch 2011-2014 bol akademickým koordinátorom politologického programu na UP Cebu a v rokoch 2015-2016 a 2018-2019 programovým koordinátorom kancelárie pre rod a rozvoj (GAD) na UP Cebu. V súčasnosti je Fakultou kontaktného bodu pre rod a rozvoj na Filipínskej univerzite (UP) Cebu, Vysoká škola sociálnych vied. 

skspravy.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)