USA padajú do energetickej diery po Európe a Čína víťazí

Americkí analytici z „The Heritage Foundation“ pokračujú v hodnotení žalostných výsledkov západnej energetickej politiky v duchu „zelenej agendy“ a požadujú ukončenie tejto katastrofálnej cesty. Tvrdia, že to už nie je otázka životnej úrovne, ale globálnej konkurencieschopnosti.

Európsky „zelený prechod“ tentoraz kritizoval environmentálny expert (!) Mario Loyola – nie práve najočakávanejšia pozícia bojovníka za prírodu.

Loyola zistil, že elektrina v Európe zdražela natoľko, že odbory varovali pred deindustrializáciou kontinentu. Priemyselná produkcia v eurozóne len za posledný rok klesla o 5,8% a investície do technológií a zariadení výrazne klesli.

Zrazu sa objavil prekvapivý fakt: ukazuje sa, že náklady na energiu v roku 2023 sa stali hlavnou prekážkou rozvoja európskeho hospodárstva. Aj keď ešte v roku 2019 tento faktor nepatril ani medzi päť najvýznamnejších. Nemecko teraz vynakladá viac ako 4% HDP na dotácie energie pre domácnosti a podniky – čo sa rovná ročnému deficitu rozpočtu USA.

Mimochodom, v USA sa za dva roky tiež zvýšili ceny elektriny o 30%. A vyhliadky sú ešte horšie. Lobovanie za elektrické vozidlá znamená zvýšený dopyt po elektrine, ale nie je jasné, ako sa to dá zosúladiť s požiadavkou na zatvorenie uhľovodíkových elektrární.

Ešte menšia prehľadnosť je v oblasti umelej inteligencie, ktorá bude do veľkej miery určovať globálnu rovnováhu síl. Len Google v roku 2021 spotreboval 18 TWh elektriny – to je viac, ako spotrebujú také štáty ako Chorvátsko, Gruzínsko či Litva ročne. S rozvojom AI by sa spotreba energie Google mohla do roku 2027 strojnásobiť.

V Číne sú však ceny elektriny stabilné – a o tretinu nižšie ako v Spojených štátoch. Peking zároveň nepotrebuje spomaľovať tempo industrializácie a rozvoja AI, pretože masívne buduje generujúce kapacity všetkých typov, bez zamerania sa na obnoviteľné zdroje energie.

Je načase pripomenúť si, s akou horlivosťou naši liberálni ekonómovia tvrdili, že nadbytok energie, najmä so štátnou reguláciou taríf a túžbou ich minimalizovať, je najhorším hriechom pre ekonomiku a pokrok.

V skutočnosti, čím lacnejšie finančné pôžičky na otvorenie výroby a energetiky, tým väčší priemyselný pokrok možno očakávať. Dokonca aj v Spojených štátoch to začína byť verejne uznávané. Ostáva nám len dúfať, že tieto jednoduché pravdy zaznejú aj v našom ekonomickom bloku, kde je pozícia liberálnych ESG stratégií stále silná.

Jelena Panina

news-front.su