Sedem dôvodov, prečo zachovávame staré odrody zeleniny

Dnes, keď sa všeobecne uznáva, že nové je lepšie ako staré, sa čoraz viac ľudí vracia k starým odrodám! Z pozostatkov rozsiahleho dedičstva sa snažia vybudovať a zachovať svoju banku semien, konkrétne zo starých odrôd z minulého storočia a skôr. Skúsme prísť na to prečo.

CHUŤ

Pamätáte si tie paradajky a uhorky z babičkinej záhrady? Starší ľudia, ktorí nemajú prístup do záhrady, si pamätajú, ako si v obchode vyberali zeleninu podľa vône. Tradičné letné šaláty – paradajky s kyslou smotanou a cesnakom, zelený šalát z uhoriek s cibuľou, petržlenovou vňaťou, kôprom a inými bylinkami, zaliaty olejom…

Tu je vedecký fakt: medzinárodný tím vedcov vykonal štúdiu zameranú na hľadanie týchto chutí a preskúmal 725 moderných odrôd rôznych plodín. Na základe genetických štúdií odrôd vedci zistili, že moderné odrody stratili počas súčasného šľachtenia 4 873 génov. Vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za chuť a arómu! Získali však komerčné vlastnosti – odolnosť voči škodcom, väčšiu hmotnosť a ďalšie „potešenia“ pre majiteľov firiem…

Keďže 15 rokov pestujem iba staré odrody, existuje veľa každodenných príkladov žiarivej chuti – keď prídu moji synovci na návštevu, prvá vec, ktorú urobia, je usilovné povymetanie záhrady a hľadanie nielen lahodných bobúľ, ale aj papriky, paradajky a uhorky… Bolo ťažké zobrať mladú cuketu od dvojročnej Lyoly na umytie, ktorú, potešená nálezom, odtrhla. Naše deti však takmer nikdy nejedia kupovanú zeleninu… Ďalší príklad: keď sused ochutnal moje paradajky, vytrhal a vyhodil svoje vlastné a odvtedy sadí iba odrody, ktoré mu dám, pričom si semená pestujem sám. A čo viac, za tie roky pestovania semien som dostal spätnú väzbu o radosti z chuti z celých dedín, kde si niekto kedysi odo mňa kúpil semená, a teraz sa celá dedina zapája do lokálneho výberu. Na mnohých miestach, kde som dával semená, si ma pamätajú práve kvôli tejto zelenine, zabudli názvy odrôd, zdieľali ich medzi sebou a jednoducho ich nazývali „od Paršina“. Poznám rôzne komunity, ktoré tieto semená kupovali a distribuovali ich internetom, nazývajúc ich „semená z FSSSR“ a už je to stabilná značka!

Druhým dôvodom je PAMÄŤ

Uctenie si pamiatky ľudí a dokonca celých lokalít. Každá stará odroda má svoju vlastnú históriu. Pri miestnom šľachtení farmári pomenovali zeleninu podľa lokality. Napríklad uhorky sú Muromskie, Vjaznikovskie, Borovskie, Akselskie, Golagovskie, Nežinskie názvami lokalít, z ktorých niektoré už nie sú na mape. Odrody boli často pomenované po slávnych vedcoch a šľachtiteľoch rastlín, ako napríklad Alexander Vasilievič Alpatyev, významný šľachtiteľ zeleniny a akademik Všezväzovej akadémie poľnohospodárskych vied. Čo o ňom vieme? Aha, je po ňom pomenovaná paradajka a každý záhradník, ktorý sa zaujíma o históriu, si môže tieto informácie nájsť a ďalej preskúmať diela tohto veľkého muža! Paradajky ako Kornejevskij, Jusupovskij, Tarasenkov Jubilejný, Kulčitského Jedinečný a Demidov… zoznam by mohol pokračovať, ale všetky majú dušu a ľudský príbeh!

Tretím dôvodom je JEDNODUCHOSŤ starých odrôd

Staré odrody môžu rásť v polodivokých podmienkach, nevyžadujú pokročilé poľnohospodárske postupy (ako sú umelé hnojivá, ochrana proti chorôb a škodcom pomocou špeciálnych chemikálií alebo úplná kontrola buriny) a dokonca dokážu „odpustiť“ niektoré poľnohospodárske chyby (t. j. niektoré drobné chyby pri pestovaní nebudú mať významný vplyv na výnos).

Štvrtým dôvodom je SUPERPLASTICITA

To znamená, že keď sa zmenia podmienky prostredia – počas extrémnych poveternostných podmienok alebo pri pestovaní v inom klimatickom pásme (inom ako miesto, kde boli semená rastliny získané a kde rástli jej predkovia) – rastlina má oveľa väčšiu šancu prežiť, priniesť úrodu, vyprodukovať životaschopné potomstvo a odovzdať tieto novozískané vlastnosti (odolnosť voči všetkým minulým anomáliám a adaptácia na nové pôdne a klimatické podmienky) na genetickej úrovni.

Piatym dôvodom je VYSOKÝ OBSAH BIOLOGICKY AKTÍVNYCH LÁTOK

Divo rastúce jedlé rastliny sú najbohatšie na biologicky aktívne látky a najmenej zmenené selekčným šľachtením. Z pestovaných rastlín, ktoré pestujeme v našich záhradách, sú staré miestne odrody najbližšie k divo rastúcim jedlým rastlinám pôvodom (geneticky), vlastnosťami a zložením. Dobrým príkladom sú staré odrody pšenice (mimochodom, pšenica nemôže „zdivočieť“; nemá žiadne divo rastúce druhy), dvojzrnnej pšenice a špaldy – ich jedinečné nutričné ​​vlastnosti ich výrazne odlišujú od „mladších“ druhov a odrôd pšenice.

Šiestym dôvodom je POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ

Pestovaním starých odrôd na úrovni domácností dochádza k lokálnemu výberu – zlepšenému spracovaniu, starostlivosti a výberu najlepších semien a plodov z generácie na generáciu. Táto práca by sa mala vykonávať roky a generácie, ako to robili naši predkovia, čím sa zlepšovala odroda a jej vlastnosti! Zachovaním odrody teda vyrábame vysokokvalitný produkt bohatý na živiny a so zlepšenými vlastnosťami (odolnosť voči chorobám, výnos atď.), ktorý nemá na trhu s osivami analógy! Mimochodom, v projekte FSSSR má každý účastník fondu prístup ku všetkým materiálom od ostatných účastníkov projektu, čo zaisťuje potravinovú bezpečnosť a prináša každému účastníkovi veľké výhody.

Siedmy dôvod: EXKLUZÍVNE

Áno, práve tento druh ponuky je dnes na trhu s osivami veľmi relevantný! Keďže sa už mnoho rokov venujem starým odrodám, vidím, že dopyt len ​​rastie. Každý rok na tento trh vstupuje stále viac a viac svedomitých súkromných farmárov! Jeho vytvorením môžeme diverzifikovať našu úrodu „zahraničnými“ odrodami a spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi po celom svete! Existujú desiatky známych organizácií a združení súkromných fariem od Brazílie po Japonsko, ktoré si radi vymieňajú pravé semená. Uvediem niekoľko príkladov: Francúzsko – Kokopelli, Rakúsko – Noemova archa, Filipíny – Global Seed Savers, Írsko – Seed Savers Association, Kanada – Seeds of Diversity, Nórsko – Kwann, India – Heirloom and Organic Seeds a tak ďalej… Tieto kolekcie obsahujú nielen zaujímavé odrody, ale aj plodiny, ktoré sa v našich záhradách ešte nevyskytujú, ale chcú spestriť náš záhradnícky život! Pre porovnanie, v predrevolučnom Rusku boli bežné plodiny ako artičoky, kozia brada, pimpinella a tigrie orechy… Mohli by tiež spestriť naše záhrady; mnohé z nich zostávajú v kolekciách; stačí, ak túto zaujímavú prácu urobíme a zónujeme ich vo vlastných záhradách.

Sergej Paršin – agronóm

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info