Prieskum: Slováci sú nespokojní s postupom Matovičovej vlády pri zvládaní koronavírusu

Kým v apríli bolo spokojných 53,4 percenta opýtaných, v septembri už len 29,9 percenta. Vyplýva to zo septembrového prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sleduje postoje Slovákov od začiatku pandémie.

Spokojnosť s postupom vlády pri zvládaní koronavírusu v očiach verejnosti výrazne klesá. Zatiaľ čo v apríli bolo s krokmi vlády v prieskume „Ako sa máte, Slovensko?“ spokojných 53,4 % opýtaných, v septembri to bolo len 29,9 %. Prieskum bol  vykonaný ešte pred sprísneným opatrení.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.

Nižšia spokojnosť s postupom vlády

Spokojnosť verejnosti s postupom vlády pri zvládaní pandémie koronavírusu od apríla kontinuálne klesá. Kým v apríli bolo spokojných 53,4 % opýtaných, v septembri už len 29,9 %. Naopak pribudlo ľudí, ktorí sú s postupom vlády nespokojní. Vyše dvadsať percent opýtaných uviedlo, že veľmi nepostojných a 19,8 respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných.

Respondenti, ktorí pozitívne hodnotia kroky vlády, zároveň viac dodržujú opatrenia – vo väčšej miere nosia rúška a obmedzili spoločenský kontakt.

Zároveň, prieskum ukazuje, že respondenti, ktorí pozitívne hodnotia postup vlády, sa vo väčšej miere správajú opatrnejšie.

Septembrový  prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ sa pýtal respondentov aj na spokojnosť s tým, ako vláda komunikuje prijaté opatrenia. Iba necelá tretina (28,7 %) opýtaných vyjadrila spokojnosť s tým, ako vláda a vládne inštitúcie komunikujú prijímanie opatrení v súvislosti s epidémiou koronavírusu. Z názorov respondentov tiež zaznievajú málo čitateľné aktivity samospráv. Až 44 % opýtaných sa nevedelo prikloniť k názoru, či sú spokojní alebo nespokojní s aktivitami samosprávy.

Klesajúca dôvera

S pribúdajúcim časom od vypuknutia epidémie na Slovensku tiež klesá dôvera vo všetky vládne, verejné, ale aj vedecké inštitúcie v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu. Respondenti sa na škále 0 – 10 mali prikloniť k názoru, či vláde alebo iným inštitúciám vôbec nedôverujú (0) alebo im úplne dôverujú (10). 

K názoru, že vláde dôverujú alebo skôr dôverujú a teda označili možnosti 10, 9, 8, 7 alebo 6 sa v apríli priklonilo 56,3 % opýtaných, no v septembri iba 28 %.

Odborné poradné orgány vlády pre riešenie pandémie (ústredný krízový štáb/pandemická komisia) zaznamenali v tomto ukazovateli pokles z 70,3 % na 35,6 % a zdravotníctvo zo 79,3 % na 46,4 %. Prepad zažili aj vedecké inštitúcie, ktorým v apríli dôverovalo 72,4 % zatiaľ čo v septembri iba 43,4 %. Najmenší rozdiel zaznamenala prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej v apríli dôverovalo 59,9 % opýtaných a v septembri 45,6 %.

Prieskum: Slováci sú nespokojní s postupom Matovičovej vlády pri zvládaní koronavírusu

16.10.2020 | 13:25Kým v apríli bolo spokojných 53,4 percenta opýtaných, v septembri už len 29,9 percenta. Vyplýva to zo septembrového prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sleduje postoje Slovákov od začiatku pandémie.

Spokojnosť s postupom vlády pri zvládaní koronavírusu v očiach verejnosti výrazne klesá. Zatiaľ čo v apríli bolo s krokmi vlády v prieskume „Ako sa máte, Slovensko?“ spokojných 53,4 % opýtaných, v septembri to bolo len 29,9 %. Prieskum bol  vykonaný ešte pred sprísneným opatrení.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.

Nižšia spokojnosť s postupom vlády

Spokojnosť verejnosti s postupom vlády pri zvládaní pandémie koronavírusu od apríla kontinuálne klesá. Kým v apríli bolo spokojných 53,4 % opýtaných, v septembri už len 29,9 %. Naopak pribudlo ľudí, ktorí sú s postupom vlády nespokojní. Vyše dvadsať percent opýtaných uviedlo, že veľmi nepostojných a 19,8 respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných.

Respondenti, ktorí pozitívne hodnotia kroky vlády, zároveň viac dodržujú opatrenia – vo väčšej miere nosia rúška a obmedzili spoločenský kontakt.

Zároveň, prieskum ukazuje, že respondenti, ktorí pozitívne hodnotia postup vlády, sa vo väčšej miere správajú opatrnejšie.

Septembrový  prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ sa pýtal respondentov aj na spokojnosť s tým, ako vláda komunikuje prijaté opatrenia. Iba necelá tretina (28,7 %) opýtaných vyjadrila spokojnosť s tým, ako vláda a vládne inštitúcie komunikujú prijímanie opatrení v súvislosti s epidémiou koronavírusu. Z názorov respondentov tiež zaznievajú málo čitateľné aktivity samospráv. Až 44 % opýtaných sa nevedelo prikloniť k názoru, či sú spokojní alebo nespokojní s aktivitami samosprávy.

Klesajúca dôvera

S pribúdajúcim časom od vypuknutia epidémie na Slovensku tiež klesá dôvera vo všetky vládne, verejné, ale aj vedecké inštitúcie v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu. Respondenti sa na škále 0 – 10 mali prikloniť k názoru, či vláde alebo iným inštitúciám vôbec nedôverujú (0) alebo im úplne dôverujú (10). 

K názoru, že vláde dôverujú alebo skôr dôverujú a teda označili možnosti 10, 9, 8, 7 alebo 6 sa v apríli priklonilo 56,3 % opýtaných, no v septembri iba 28 %.

Odborné poradné orgány vlády pre riešenie pandémie (ústredný krízový štáb/pandemická komisia) zaznamenali v tomto ukazovateli pokles z 70,3 % na 35,6 % a zdravotníctvo zo 79,3 % na 46,4 %. Prepad zažili aj vedecké inštitúcie, ktorým v apríli dôverovalo 72,4 % zatiaľ čo v septembri iba 43,4 %. Najmenší rozdiel zaznamenala prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej v apríli dôverovalo 59,9 % opýtaných a v septembri 45,6 %.

„Veľký prepad v dôvere je v danej situácii prirodzený jav – zásadné krízové situácie vo všeobecnosti zvyšujú dôveru a spoliehanie sa na verejné inštitúcie a čelných predstaviteľov štátu. Podobný jav, teda prepad dôvery od obdobia akútnej krízy, akú sme zažívali na začiatku epidémie k obdobiu krízy chronickej, akú sme zažívali v septembri, by sme najpravdepodobnejšie zaznamenali aj v iných krajinách,“ vysvetľuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Matovič stráca dôveru aj ako politik utrpeli aj preferencie OĽaNO

Predseda vlády Igor Matovič stráca dôveru aj ako politik, ukázal septembrový prieskum pre televíziu Markíza od agentúry Focus. Oproti aprílu, keď zaznamenal preňho rekordnú dôveru 48 percent, klesla jeho dôvera na 32 percent.

„Treba si uvedomiť, že väčšinu voličov získalo premiérovo hnutie len krátko pred voľbami, preto nemožno hovoriť o stabilnej voličskej základni, ktorá by bola na stranu, či osobu lídra pevne naviazaná. Nie je preto až také prekvapujúce, že pri prvých problémoch spojených s vládnutím a nie najlepšou komunikáciou „káuz“, ktoré sa objavili, prichádza u nich sklamanie a strata dôvery. Podobný trend poklesov sme sledovali aj po voľbách v minulosti, aj keď nebol tak výrazný,“ uviedol politológ Branislav Dolný pre Staritup na adresu poklesu dôvery premiéra.

Podľa prieskum pre Hospodárske noviny, ktorý urobila agentúra Ako klesli aj preferencie hnutia OĽaNO na 15,3 %. Voľby by vyhrala strana Hlas – SD.

Zdroj: startitup.sk infovojna.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)