Najvyšší súd zrušil rozsudok v prípade doživotne odsúdeného bossa sýkorovcov Kýbla. Pravdu o porušení prezumpcie neviny mal už Harabin

Rozhodovanie o Róbertovi Lališovi alias Kýblovi poznačil spory vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina s jeho kolegom Jurajom Klimentom, ako aj so Špecializovaným trestným súdom, pripomína vo svojom článku novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“.

Najvyšší súd (NS) SR zrušil rozsudok v prípade doživotne odsúdeného Róberta Lališa alias Kýbla, považovaného za bosa bratislavskej skupiny sýkorovcov. Odsúdený bol v kauze šiestich mafiánskych vrážd. O jeho prípade má opäť rozhodovať Špecializovaný trestný súd. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

„Najvyšší súd prikázal Špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a to v inom zložení senátu,“ povedala Važanová. NS rozhodnutie zdôvodnil tým, že predchádzajúcim rozsudkom NS a jemu predchádzajúcim konaním došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného. Súd ho zároveň zobral do väzby.

Róberta Lališa odsúdilo banskobystrické pracovisko Špecializovaného trestného súdu na doživotie v roku 2017 spolu s ďalším členom skupiny Ivanom Cupperom, prezývaným Vincko. Odsúdené boli aj ďalšie osoby. Prvostupňový verdikt potvrdil v roku 2018 i Najvyšší súd SR.

Sýkorovci čelili obžalobe, ktorá ich vinila zo šiestich vrážd z rokov 1998 a 1999 – Eduarda a Roberta Diničovcov, Romana Deáka, Alojza Házyho, Dalera Hlavačku, Miloša Piliara a zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Pravdu o porušení prezumpcie neviny mal už Harabin

V rozsudkoch o Lališovi písali celým menom ako o hlave celej skupiny a označovali ho za páchateľa jednotlivých skutkov, pritom o jeho vine však v tom období ešte nebolo rozhodnuté. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní a predsedal mu Štefan Harabin v tom videl porušenie prezumpcie neviny, píše vo svojom článku novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“:

Dovolací senát Najvyššieho súdu SR na čele s predsedom Petrom Štiftom v stredu rozhodol, že ruší rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorým najvyššieho postaveného člena zločineckej skupiny sýkorovcov Róberta Lališa s prezývkou Kýbel odsúdili za viaceré vraždy a iné tresty na doživotie a aj nadväzujúce rozhodnutia. Zároveň ho vzal do väzby z dôvodu obavy, že by ušiel.

Rozhodovanie o Róbertovi Lališovi alias Kýblovi poznačil spory vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina s jeho kolegom Jurajom Klimentom, ako aj so Špecializovaným trestným súdom.

Problém, spôsobilo to, že viacerým súkmeňovcom z gangu sýkorovcov už skôr sudcovia zo Špecializovaného trestného súdu, ktorí súdili Lališa, schválili dohody o vine a treste, ktoré uzavreli s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. V rozsudkoch o Lališovi písali celým menom ako o hlave celej skupiny a označovali ho za páchateľa jednotlivých skutkov, pritom o jeho vine však v tom období ešte nebolo rozhodnuté.

Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní a predsedal mu Štefan Harabin v tom videl porušenie prezumpcie neviny. Konštatoval aj ďalšie chyby a rozsudok zrušil a vrátil ho Špecializovanému trestnému súdu, aby prípad znovu prejednal v inom zložení senátu a opäť rozhodol. Vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban uviedol, že nevie poskladať senát, ktorý by z pohľadu Harabinovho senátu nebol zaujatý.

Harabinov senát rozhodol, že vec dostane Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zo zákona Špecializovaný trestný súd zastupuje. Do prípadu však vstúpil iný senát Najvyššieho súdu SR, ktorému predsedal Juraj Kliment, a ten vyhovel žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela, aby sa kauza vrátila na špecializovaný súd. V rozhodnutí uviedol aj to, že pôvodní sudcovia nie sú z prípadu vylúčení. Napokon Róberta Lališa uznal pôvodný senát špecializovaného trestného súde opäť za vinného a verdikt potvrdil aj najvyšší súd. Stalo sa až na tretíkrát. Kvôli prípadu dokonca zasadalo aj kolégium Najvyššie súdu SR a menil sa aj Trestný poriadok.

Následne v júni 2021 iný senát Špecializovaného trestného súdu uznal Lališa za vinného aj v ďalšom konaní, za vraždu Róberta Holuba a iné skutky. Trest mu však už neuložili v vzhľadom na predchádzajúci doživotný trest.

Celú chronológiu prípadu si môžete prečítať TU.

Takmer tri roky

Lališov advokát Marek Para podal takmer pred tromi rokmi, ešte v júni 2021, dovolanie. Dovolanie je opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo.

Podľa Trestného poriadku na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania.

Iné prípady

Aj v prípade Pavla Muchu Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Problém bol v spôsobe, ako súd dospel k rozhodnutiu o jeho vine na základe výpovedí kajúcnikov z rovnakého prípadu – dávno pred odsúdením Muchu uzavreli dohody o vine a treste. Išlo najmä o to, ako boli tieto zmienky naformulované.

S dovolaním, v ktorom poukazovali na porušenie prezumpcie neviny uspeli aj dvojčatá Dávid a Dominik Krátki, odsúdení na doživotné tresty. Dostali ich ako čelní predstavitelia zločineckej skupiny, ktorá zastrešovala obchod s drogami od Žiliny až po Trnavu, terorizovala okolie a aj úkladnú vraždu.

Väzba

Trestný poriadok hovorí, že ak Najvyšší súd SR v rámci dovolania rozsudok zruší a dotyčný je vo výkone trestu, súčasne rozhodne aj o väzbe. Lališovi sa počíta väzba od zadržania, v októbri 2015, za mrežami je teda viac ako osem rokov, maximálna lehota väzby je päť rokov. Podľa Trestného poriadku po zrušení rozsudku v rámci dovolania sa však dĺžka trvania väzby sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní. V dovolacom konaní je vylúčená sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe a kvázi „sťažnostným súdom“ je Ústavný súd SR.

Dovolací senát na verejnom zasadnutí uviedol, že vidí prípadné dôvody väzby v možnom úteku, keďže prípravné konanie aj časť súdneho konania bol Lališ na úteku a pri zadržaní v Nemecku v októbri 2015 boli u neho nájdené falošné doklady a tiež, že ešte aj z úteku koordinoval trestnú činnosť.

„Nezakladá sa to na pravde, všetci boli v tom čase už zavterý a nikto, nikdy nepreukázal, akým spôsobom ich koordinoval, keď nikto nevedel, kde som bol. S dôvodmi väzby nesúhlasím,“povedal na verejnom zasadnutí Lališ, s tým, že deväť rokov čaká na spravodlivý proces a dúfa, že mu to bude umožnené.

Prítomný prokurátor z generálnej prokuratúry Vladimír Kuruc pred súdom vyhlásil, že nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by mohli mať za následky zrušenie rozsudku. A prípade, že by predsa len dovolaniu súd vyhovel, žiadal, aby Lališa vzali do väzby z dôvodu obavy úteku a pokračovania trestnej činnosti.

„Nie sú splnené podmienky na vzatie do väzby, najmä s ohľadom na dĺžku konania,“ konštatoval na súde obhajca Marek Para, ktorý sa v celom rozsahu pridržiaval podaného dovolania a žiadal, aby boli rozhodnutia súdu o Lališovi zrušené z dôvodu porušenia zákona.

Veridikt

Dovolací senát na verejnom zasadnutí vyhlásil, že boli porušené práva Róberta Lališa, rozsudok zrušil a prípad vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby vo veci znovu rozhodol. Keďže na tento súd prišli viacerí noví sudcovia, nemala by byť prekážka „vyskladať“ senát, ktorého členovia už skôr nerozhodovali o sýkorovcoch. Zároveň vzal Lališa do väzby z dôvodu obavy úteku.

Prokurátor Vladimír Kuruc sa pre médiá odmietol vyjadriť. Advokát Marek Para novinárom uviedol, že na porušovanie práv klienta upozorňoval už od roku 2015. Výhrady k sudcom zo Špecializovaného trestného súdu namietal ešte pred tým, ako sa prípadom začal zaoberať Harabinov senát. No neúspešne.

Zdroj: bleskovky.sk / blog.sme.sk / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)