Kissinger predpovedá do konca roka 2023 uskutočnenie mierových rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine sprostredkovaných Čínou

Bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger si vlani vyslúžil kritiku zo strany Zelenského režimu v Kyjeve, keď navrhol, aby Ukrajina v mene mieru akceptovala návrat k „status quo ante“ t. j. stavu pred začatím konfliktu, alebo sa vzdala územných nárokov na Krym a poskytla autonómiu Doneckej a Luhanskej ľudovej republike.

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger pre CBS News povedal, že konflikt na Ukrajine sa možno blíži k bodu obratu a že mierové rokovania sprostredkované Čínou by sa mohli začať do konca roka 2023.

„Teraz, keď do rokovaní vstúpila Čína, to podľa mňa vyvrcholí do konca roka,“ povedal 99-ročný diplomat v rozhovore pre CBS odvysielanom v nedeľu.

Na sklonku roka 2023 budeme podľa neho môcť hovoriť o procesoch vyjednávania a dokonca o skutočných rokovaniach.

Kissingera sa pýtali, či by letel do Moskvy na rokovania s Vladimírom Putinom, ak by ho o to požiadal americký prezident. Bývalý minister zahraničných vecí odpovedal, že “by bol ochotný” tak urobiť, ale skôr ako poradca než ako aktívny účastník dialógu.

Čína sa zverejnením svojho „stanoviska k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy“ vo februári predstavila ako potenciálny sprostredkovateľ mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom.

USA a EÚ čínsky plán jednoznačne odmietli, zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin označil niektoré z jeho 12 bodov za „zhodné“ s pozíciou Moskvy a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdí, že Kyjev nebude v žiadnom prípade robiť kompromisy s Ruskom a privítal len niekoľko jeho bodov. Ukrajinský vodca vlani v októbri dekrétom zakázal kontakty s Kremľom.

Zelenského odmietnutie rokovať s Ruskom je lednou z prekážok je jednou z hlavných prekážk pre Čínu ale aj každého iného sprostredkovateľa snažiaceho sa o mierové riešenie konfliktu

Rusko považuje konflikt na Ukrajine za zástupnú vojnu medzi ním a NATO a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyhlásil, že akékoľvek rokovania sa nebudú konať „so Zelenským, ktorý je bábkou v rukách Západu, ale priamo s jeho pánmi“.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena tvrdí, že je na Ukrajine, aby sa rozhodla, kedy sa bude usilovať o mier. USA však Zelenského nijak nepovzbudil, aby tak urobil. Biden mu naopak ponúkol, že mu USA budú aj naďalej dodávať zbrane „tak dlho, ako to bude potrebné“ na dosiahnutie jeho vojenských cieľov, medzi ktorými je aj obsadenie Krymu, ktorý je od roku 2014 ruským územím. Americkí vojenskí predstavitelia v tetjo súvislosti verejne priznali, že šanca, že sa tak stane, je mizivá až nulová.

Kissinger si vlani vyslúžil kritiku zo strany Zelenského režimu v Kyjeve keď navrhol, aby Ukrajina v mene mieru akceptovala návrat k „status quo ante“ t. j. stavu pred začatím konfliktu, alebo sa vzdala územných nárokov na Krym a poskytla autonómiu Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Odvtedy navrhoval, aby sa tieto územia stali základom rokovaní po prímerí a stiahnutí sa Ruska.

Moskva opakovane uviedla, že je otvorená rokovaniam s Kyjevom, ale len ak Ukrajina „uzná realitu na mieste“ vrátane nového štatútu regiónov Donecka, Luhanska, Chersonu a Záporožia ako súčastí Ruska. V opačnom prípade, ako uviedol Kremeľ, Rusko konflikt vyrieši vojenskými prostriedkami.

Bývalý minister zahraničných vecí sa minulý rok vyslovil za ukončenie konfliktu na Ukrajine rokovaniami, pretože predlžovanie nepriateľských akcií by podľa neho znamenalo eskaláciu. Zároveň uviedol, že NATO by nemalo robiť ústupky Rusku a Moskva by nemala mať z vojenskej operácie “žiadny prospech”. Kissinger naznačil, že krízu na Ukrajine mohla vyprovokovať neuvážená politika USA a NATO. Politiku Washingtonu v súvislosti s členstvom Kyjeva v aliancii označil za nerozumnú.

Podľa bývalého ministra zahraničných vecí USA je to potrebné urobiť, aby sa Rusko nestalo “prednou líniou Číny v Európe”. Povedal to v júni minulého roku v rozhovore pre britský denník The Sun.

Poznamenal, že otázkou teraz bude, ako sa vojenská akcia na Ukrajine skončí. “Po nich musíme nájsť miesto pre Ukrajinu a musíme nájsť miesto pre Rusko, ak nechceme, aby sa Rusko stalo prvpu líniou Číny v Európe,” povedal Kissinger.

Bývalý šéf americkej diplomacie sa opakovane odvolával na článok, ktorý uverejnil v marci 2014. Uviedol v ňoml, že Ukrajina, aby “prežila a prosperovala”, by nemala byť geopolitickým nástrojom boja jednej strany proti druhej, ale mala by sa stať mostom medzi nimi. Rusko by z jeho pohľadu zase malo priznať, že “pokusy urobiť z Ukrajiny satelitný štát, a tým opäť posunúť jej hranice” ho odsúdia len na opakovanie “cyklov vzájomného tlaku vo vzťahoch s Európou a USA”. Západ by zas mal pochopiť, že Ukrajina pre Rusko “nikdy nebude len jednou z cudzích krajín”, pretože dejiny oboch krajín sú “úzko prepojené”.

Kissinger koncom mája 2022 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že myšlienka, aby Ukrajina zostala neutrálna, jedna z požiadaviek Moskvy pri rokovaniach s Kyjevom, a stala sa “mostom” medzi Východom a Západom, už neexistuje.

Bývalý šéf ministerstva zahraničných vecí predtým vyzval Západ, aby upustil od svojich pokusov spôsobiť “zdrvujúcu porážku ruským silám na Ukrajine”. Rusko je podľa neho už viac ako 400 rokov neoddeliteľnou súčasťou Európy a garantom európskej štruktúry mocenskej rovnováhy, preto ho nie je možné tlačiť “do trvalého spojenectva s Čínou”.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v pondelok začína návštevu troch európskych krajín. Návšteva Nemecka, Francúzska a Nórska potrvá až do piatka.

„Na pozvanie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, francúzskej ministerky zahraničných vecí Catherine Colonnovej a nórskej ministerky zahraničných vecí Anniken Huitfeldtovej navštívi v dňoch 8. až 12. mája minister zahraničných vecí Čchin Kang Nemecko, Francúzsko a Nórsko,“uviedol hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin.

Žiadne ďalšie podrobnosti o programe Čchinovej návštevy neboli zverejnené.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / financnenoviny.com