Slovanské Noviny

16. júna 2024

K porozumeniu Čelovekom

Ďalší odsúdený na základe výpovedí kajúcnikov vyhral súd v Štrasburgu, informuje niekdajšia dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

Právnička JUDr. Marica Pirošíková komentovala najnovší rozsudok ESĽP vo veci Adamčo vs. Slovensko v rozhovore pre eReport.

Kajúcnik nemá byť alfou a omegou. S bývalou dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP, sme hovorili o najnovšom rozsudku ESĽP vo veci Adamčo v. Slovensko. Aj o tom, za akých okolností odsúdenie založené na výpovediach kajúcnikov porušuje celkovú spravodlivosť konania. „Súdy sa musia zaoberať výhodami, ktoré boli spolupracujúcim svedkom poskytnuté. Riziko, že osoba môže byť obvinená a súdená na základe neoverených tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne nezaujaté, sa nesmie podceňovať,“ upozorňuje advokátka Marica Pirošíková.

Rozsudok ESĽP Erik Adamčo v. Slovensko

• V týchto dňoch padlo rozhodnutie v kauze Erika Adamča. Čo presne ESĽP skúmal?

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

V rozsudku ESĽP z 1. júna 2023 vo veci Erik Adamčo proti Slovensku (sťažnosť č. 19990/20) ESĽP jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zaručeného článkom  6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor).

Prípad sa týkal procesu s pánom Adamčom ako spolupáchateľom dvoch vrážd spojených s organizovaným zločinom, z 90. rokov 20. storočia. Dôkazy použité v procese zahŕňali svedectvá osôb, ktoré sa priznali k účasti na vraždách údajne spáchaných spolu s pánom Adamčom. A ktorí súhlasili spolupracovať s prokuratúrou výmenou za poskytnuté výhody. Sťažovateľ bol uznaný vinným a odsúdený na 25 rokov väzenia.

ESĽP predovšetkým zistil, že použitie takýchto dôkazov nebolo sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania. Keďže súdy skreslili obsah niektorých z týchto dôkazov. A nevenovali žiadnu individuálnu pozornosť rozsahu a výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim svedkom. Tiež poznamenal, že takýmto opatreniam chýbal právny rámec a súdny dohľad.

Vláda v. ESĽP

Vláda síce tvrdila, že očité svedectvo B., C. a E. neboli jedinými dôkazmi, ktoré viedli k odsúdeniu sťažovateľa. ESĽP však poznamenal, že iné svedecké dôkazy boli len z počutia.

A zároveň uzavrel, že znalecké dokazovanie sa týkalo spôsobu, akým bola vražda vykonaná a nie identity vraha.

Podľa ESĽP tak bolo odsúdenie založené hlavne na výpovediach týchto troch svedkov. Otázkou bolo, či boli tieto dôkazy dostatočne preskúmané vzhľadom na výhody im poskytnuté.

Podľa ESĽP sa okresný súd Žilina k tomu vyjadril vo svojom odôvodnení len všeobecne.

Naše súdy z pohľadu ESĽP

Podľa ústavného súdu SR vykonané dôkazy neboli „hodnotené ako akýkoľvek iný dôkaz“ a výhody poskytnuté spolupracujúcim svedkom boli zohľadnené.

Podľa ESĽP nezrovnalosti medzi svedectvami a nejasnosti, pokiaľ ide o výhody poskytnuté jednému zo svedkov, neboli považované slovenskými súdmi za významné.

Z tohto dôvodu ESĽP zaznamenal a vyjadril znepokojenie nad rôznymi závermi slovenských súdov týkajúcimi sa dôveryhodnosti E.

Tieto súdy sa vysporiadali s niektorými argumentmi sťažovateľa spôsobom skresľujúcim dôkazy a s odôvodnením, ktoré nebolo koherentné. Vrátane zdôvodnenia nezrovnalostí vo výpovedi E. ako prameniacich zo stresu.

ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy. A to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode.

Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. ESĽP poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly.

Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru.

Obnova trestného konania ako najvhodnejšia náprava

• Čo stojí v rozhodnutí?

ESĽP rozhodol, že Slovensko má zaplatiť pánovi Adamčovi 5 000 eur (EUR) ako náhradu nemajetkovej ujmy a 15 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.

Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme ESĽP zohľadnil, že sťažovateľ môže na vnútroštátnej úrovni požiadať na základe rozsudku ESĽP o obnovu trestného konania, ktorá predstavuje za okolností prípadu najvhodnejšiu nápravu. Zároveň mu priznal za utrpenú nemajetkovú ujmu 5000 eur.

Usvedčení kajúcnikmi opakovane pred ESĽP

• Takýto rozsudok ESĽP týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces z dôvodu použitia výpovede kajúcnikov ale nie je prvý… Nemýlim sa?

Áno, nie je. ESĽP už v roku 2019 skonštatoval porušenie práv sťažovateľa Branislava Adamča na spravodlivé súdne konanie. Z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika. Pričom ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto svedka.

Výpoveď tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach. ESĽP poznamenal, že svedok za takúto usvedčujúcu výpoveď získal praktickú beztrestnosť za trestný čin vraždy.

V súvislosti s rozhodovaním o nárokoch sťažovateľa na náhradu škody ESĽP odkázal sťažovateľa na možnosť obnovy vnútroštátneho konania. Zároveň mu však priznal za utrpenú nemajetkovú ujmu 5000 eur a 8000 ako náhradu nákladov a výdavkov.

Stanovisko GP SR sľubujúce zmenu praxe

• Je teda zrejmé, že v aplikačnej praxi OČTK i súdov nie je niečo v poriadku. Koná niekto z oprávnených tak, aby došlo k náprave?

Po vyhlásení rozsudku Adamčo v roku 2019 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zverejnila stanovisko, v ktorom uviedla, že „samotný procesný inštitút tzv. korunného svedka ustanovený v Trestnom poriadku nie je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Uznala však, že praktické využívanie tohto inštitútu by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť tzv. korunného svedka v tých trestných veciach, v ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym usvedčujúcim dôkazom páchateľa zo spáchania trestnej činnosti.

Ďalej uviedla, že zovšeobecní závery rozhodnutia ESĽP z 12. novembra 2019 v konkrétnej trestnej veci vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a zváži uplatnenie legislatívnej iniciatívy vo vzťahu k inštitútu tzv. korunného svedka.

Z dôvodu, aby odsúdení páchatelia závažnej organizovanej trestnej činnosti nemohli získať budúci zákonný profit vo forme obnovy trestného konania (v tomto prípade súdneho konania). Nezdá sa však, že by v tomto ohľade došlo k potrebnej zmene v legislatíve, či v aplikačnej praxi.

Právnická obec bije už dva roky na poplach

• Známa je aj Výzva, ktorá vznikla v roku 2021. Tá, okrem iného, poukazovala aj na problém „kajúcnikov.“

Áno, časť právnickej obce a sudcovského stavu ju v januári 2021 adresovala predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci v našej krajine.

Týkala sa porušovania základných princípov právneho štátu, zo strany predstaviteľov vládnej moci. Čo sa týka využívania inštitútu spolupracujúcich osôb, rada by som odcitovala nasledovné:

Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.

Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb. Umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti).

Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.“

Adamčo nie je zďaleka jediný

• Nie je to teda tak, že v kauze Erika Adamča išlo len o nejakú „ojedinelú chybu“?

Zdá sa, že nie. Okrem už citovaného rozsudku ESĽP vyhláseného v prípade Erika Adamča by som poukázala aj na rozhodnutie ESĽP v prípade Vasaráb a Paulus v. Slovensko, ktorí sa na ESĽP sťažovali, že vyšetrovacie orgány a všeobecné súdy nevypočuli svedkov, ktorých žiadali vypočuť s cieľom svedectva v ich prospech.

ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom.

Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku.

Podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Pokiaľ išlo o prípad sťažovateľov podľa ESĽP tak slovenské orgány neurobili. ESĽP zdôraznil, že preskúmali iba jednu verziu udalostí a aktívne odmietli preskúmať verziu predloženú sťažovateľmi.

Pričom zdôraznil potrebu starostlivého preverovania výpovedí svedkov, ktorí sú sami zapletení do trestnej činnosti a svedčia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody.

ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na to, ako vnútroštátne súdy reagovali na žiadosť sťažovateľov o výsluch svedkov v ich prospech, bolo konanie ako celok nespravodlivé a došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru.

Kajúcnik nemá byť alfou a omegou

• Mnohí advokáti, s ktorými som hovorila, upozorňujú na to, že OČTK často nedostatočne preverujú výpovede kajúcnikov, a že sa im v podstate „verí všetko.“ Dávajú im tieto rozsudky ESĽP za pravdu?

Áno. Pripomínam aj to, že ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil.

Taktiež zároveň kladiem otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode.

Výpoveď spolupracujúceho obvineného by mala byť začiatok dokazovania a nie jeho koniec. A už vôbec by obvinené osoby nemali byť nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim, alebo hrozbou pokračovania v trestnom stíhaní.

Nie viera, ale dôkazy

„Nebezpečná je aj viera v pravdivosť tvrdení kajúcnika bez ich náležitého preverenia inými dôkazmi. Právny štát môže byť len vtedy právnym štátom, ak orgány činné v trestnom konaní a súdy (vrátane ústavného) budú vykladať jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP k jednotlivým článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takýto postup zabezpečí obžalovaným spravodlivý proces. A verejnosti to, že páchatelia závažnej trestnej činnosti nebudú po verdiktoch ESĽP oslobodzovaní v obnovenom konaní. A následne získavať od štátu náhradu škody a utrpenej nemajetkovej ujmy,“uzavrela známa advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, doktorka Pirošíková.

Zdroj: ereport.sk


.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

Odber newsletter. Každý večer súhrn najdôležitejších správ dňa do mailu.