ČO SÚ TO VLASTNE TRUST-y? (1/2)

Aby sme pochopili koncepciu jednotného riadenia sveta, na základe existujúcich pravidiel (tovarovo – peňažných a tovarovo – ekonomických vzťahov medzi subjektami a územiami), je potrebné poznamenať, že hlavným ekonomickým prvkom, ktorý sformoval našu civilizáciu, boli „TRUSTY“ – zakladajúce sa na rímskom práve.

TRUST (Dôverné, alebo zverené) vlastníctvo – z anglického slova Trust (dôvera)– Je to systém vzťahov, pri ktorých majetok, ktorý pôvodne patril Zakladateľovi, sa odovzdá (zverí) na používanie (k dispozícii, do spravovania) Dôvernému (zverenému) Správcovi (riadi a spravuje tento majetok), avšak zisk z neho dostanú Koneční Príjemcovia Výhod (beneficienti).

Zakladateľ (ktorý môže byť zároveň aj konečným príjemcom výhod alebo správcom), v rámci špeciálnych dohôd odovzdáva jemu patriace hodnoty pod kontrolu Správcu.

Správca je povinný vykonávať s týmto majetkom operácie, ktoré prinášajú Konečným Ppríjemcom Výhod maximálny zisk, alebo také operácie, ktoré zodpovedajú iným inštrukciám (nariadeniam) Zakladateľa.

Hlavne z titulu inej formy držiteľstva (vlastníctva) majetku. Spočíva v tom, že po ukončení Trustu, vlastníctvo majetku nepatrí ani Zakladateľovi, ani Správcovi a ani Konečnému Príjemcovi Výhod (beneficientovi).

Správca len spravuje majetok, je len Formálnym Vlastníkom Titulov na majetok, do dátumu zániku TRUST-u.

TRUST-y sú vlastne výrobnými (emisnými) cyklami mien.

Bolo určené, že cykly emitovania svetových peňazí sa budú nazývať TRUST-ami, t.j. obdobiami.

Bolo rozhodnuté, že budú nasledovné TRUST-y:

300 ročné – Imperiálne

100 ročné – Zlaté, štátne

72 ročné – Cirkevné majetkové

25 ročné – Lokálne (vnútorné) prechodné

KDE TO VŠETKO ZAČALO?

Začalo to „Božským Trustom“, ktorý bol základom celého existujúceho svetového poriadku. Bol založený na základe „UNAM SANCTAM“ – pápežská bula, ktorú vydal pápež Bonifác VIII. 18. novembra 1302.

link: https://itresentieri.it/18-novembre-anniversario-della-bolla-unam-sanctam/ link: https://en.wikipedia.org/wiki/Unam_sanctam

18. november: výročie býka „Unam Sanctam“.

18. novembra 1302 bola pápežom Bonifácom VIII. promulgovaná slávna bula „Unam Sanctam“.

Prečítajme si niekoľko slov z pápežskej buly:

„ Evanjeliá nás učia, že existujú dva meče: duchovný a časový.Duchovno musí pôsobiť z rúk kňaza;búrka, naopak, rukou kráľov a bojovníkov, ale na znamenie a so súhlasom kňaza.Vskutku je potrebné, aby jeden meč bol pod druhým mečom a aby svetská autorita bola podriadená duchovnej autorite (…).Ak sa teda pozemská moc mýli, bude ju súdiť duchovná sila;ak sa však najvyššia vrchnosť (pápež) mýli, nemôže to súdiť človek, ale iba Boh, ako dosvedčuje apoštol: „Duchovný človek súdi každého, ale nikto ho nesúdi.“ Preto vyhlasujeme a potvrdzujeme, že pre spásu je absolútne nevyhnutné, aby každé ľudské stvorenie bolo podrobené Rímskemu veľkňazovi.“

Z týchto slov sú jasné aspoň štyri odsúdenia toho, čo budú štyri budúce, najrozšírenejšie chyby:

1) Odsudzuje sa absolutizácia štátnej moci, ktorá sa v nasledujúcich storočiach prejaví najskôr monarchickým absolutizmom a potom totalitným etatizmom .

2) Odsudzuje sa budúci moderný sekularizmus , teda oddelenie náboženskej a politickej moci, ktoré sa začne objavovať s nie tak vzdialeným „machiavelizmom“.

3) Odsudzuje sa relativizácia autority rímskeho veľkňaza, ktorá sa v nasledujúcich storočiach prejaví odmietnutím pápežovej najvyššej autority, v tejto súvislosti upresňujeme, že uznanie najvyššej autority pápeža neznamená byť presvedčený, že pápež sa nikdy nemôže mýliť, ale že nemôže byť podrobený úsudku žiadnej pozemskej vrchnosti.

4) Odsudzuje sa relativizácia katolíckej cirkvi a znovu sa potvrdzuje jej potreba Spásy. Tento omyl je dnes veľmi rozšírený v samotnej Cirkvi.