Čo skutočne stojí za Muskovým prevzatím Twitteru?

V nedávnom videu komik a politický komentátor Russell Brand skúma možný vplyv akvizície Twitteru Elona Muska na slobodu prejavu, demokraciu a globálny poriadok.

Debaty o nedávnej akvizícii Twitteru Elona Muska zúrili medzi zástancami slobody prejavu, ktorí oslavujú tento krok, a neoliberálnymi demokratmi, ktorí sa obávajú jediného miliardára ovládajúceho platformu, tvrdí komik a politický komentátor Russell Brand.

Brand vo svojom najnovšom videu kladie otázky o Muskových plánoch pre Twitter, na ktoré sa nepýta ani jedna strana debaty. Brand tvrdí, že

mediálne prostredie sa zmenilo. Dnes je mnoho novinárov a mediálnych osobností čoraz viac proti slobode prejavu.

Cituje novinára Matta Taibbiho, ktorý na Substack napísal:

„Médiá na celom svete sa otvorene sťažujú, že sa im nepáči Muskov krok, pretože sa boja, že bude menej cenzurovať ľudí. Profesionálny novinár, ktorý bol proti slobode prejavu, bol ešte nedávno považovaný za logickú nemožnosť“.

Brand vysvetľuje, že

nové médiá umožnili viacerým okrajových hlasov vstúpiť do hlavného prúdu, čo podnietilo vládne a korporátne médiá, aby hľadali väčšiu kontrolu nad týmito priestormi a ospravedlnili cenzúru ako nevyhnutný prostriedok na ochranu verejnej bezpečnosti.

„Bezpečnosť a pohodlie, tak nás nakoniec navždy uväznia,“ povedal Brand.

Miliardári na čele autoritárskej štruktúry

Keďže monopolné technologické spoločnosti ovládajú sociálne médiá, už majú právomoc kontrolovať reč. Ako povedal Taibbi: „Autoritárska štruktúra už existuje, len s rôznymi miliardármi na čele.“

Vytvorí Muskovo prevzatie Twitteru zmenu, v ktorú dúfajú obhajcovia slobody prejavu? – pýta sa Brand.

Brand, citujúc článok v Common Dreams, poukazuje na to, že na rozdiel od svojho verejného obrazu darebáckej postavy, Musk, podobne ako iní miliardári, dostáva financie od autoritárskych štátov a svoje bohatstvo si vybudoval prostredníctvom značných vládnych dotácií.

Brand sa pýta, či to, čím sa Musk líši od ostatných technologických miliardárov, je jeho ideologická vízia.

Naznačujúc, že Muskova vízia multiplanetárnej existencie ľudstva je podobná ruskej vízii „multipolárneho sveta“, Brand sa pýta, či je táto vízia v rozpore s ambíciami USA pokračovať v globálnej hegemónii.

Kultúrna vojna

Vyjadruje obavy z Muskovho „dlhodobého“ projektu kolonizácie vesmíru, citujúc investigatívneho novinára Davea Troya, ktorý napísal: „Tento mandát sa najčastejšie používa na potlačenie výziev na zlepšenie podmienok a zmiernenie utrpenia medzi žijúcimi tu na zemi.

„Longtermizmus“ je tiež založený na myšlienke, že niekoľko „múdrejších“ myslí by malo viesť ľudstvo, čo je v rozpore so základným princípom demokracie.

„Možno, že Muskova akvizícia Twitteru nie je len o kultúrnej vojne a slobode prejavu a o tom, kto čo môže povedať,“ povedal Brand.

„Možno to narúša globálne geopolitické príbehy, dlhodobé úsilie Spojených štátov amerických stať sa jedinou mocnosťou na svete.“

skspravy