Čím viac stromov je v okolí vášho domova, tým nižší je výskyt chorôb srdca, krvného obehu, cukrovky a ďalších typických civilizačných chorôb

Výskumy, ktoré vykonávajú lekári už viac ako tridsať rokov, dokazujú, že stromy v blízkosti obytných domov udržujú zdravie ich obyvateľov.

V roku 1984 autoritatívny vedecký časopis Science porovnával výsledky pooperačnej liečby 46 pacientov, ktorí podstúpili štandardný chirurgický zákrok na odstránenie žlčových kameňov. Pacienti boli vybraní čo najpodobnejší z hľadiska veku, klinických a iných ukazovateľov, operácia a následná rehabilitačná liečba prebiehali rovnakým spôsobom. Potom ich však umiestnili na rôzne oddelenia a niektorí operovaní pacienti videli za oknami zelené stromy a niektorí kamennú stenu susednej budovy. Výsledky hovorili samy za seba: tí, ktorí za oknom videli zeleň, boli schopní opustiť nemocnicu skôr, ako tí, ktorí sa pozerali na ponurú mestskú krajinu. Ich pooperačné bolesti sa zmiernili zníženými dávkami liekov proti bolesti a hojenie prebiehalo oveľa rýchlejšie.

Mark Berman, zástupca novej vedeckej špecializácie – environmentálny neuropsychológ, na údajoch z najväčšieho mesta Kanady – Toronta, ukázal, že čím viac stromov v prostredí a v okolí vášho domova, tým nižší je výskyt chorôb srdca a krvného obehu, cukrovky a ďalších typických civilizačných chorôb. Berman zároveň nebral do úvahy ani prítomnosť lesov či parkov v susedstve, len množstvo jednotlivých stromov pozdĺž ulíc a pri domoch, ako aj ostrovčeky zelene na deliacich pásoch diaľnic, ciest a príp. ulice. Celkovo štúdia zohľadnila pol milióna mestských stromov a zdravotný stav viac ako 30-tisíc ľudí žijúcich v blízkosti alebo ďaleko od týchto zelených plôch. Záver: desať stromov navyše na obytnú oblasť „omladí“ miestneho obyvateľa o sedem rokov. Inými slovami, jeho zdravotný stav je taký, ako keby bol o sedem rokov mladší ako jeho rovesník zo susedstva bez stromov.

Podľa výskumníkov tu pôsobí niekoľko faktorov: čistenie vzduchu zelenými listami, túžba ľudí urobiť si prechádzku navyše, ak je v blízkosti zeleň, a nielen steny, betón, asfalt a estetický vplyv prírodných prvkov na človeka, jeho psychiku.

Podľa profesora Qin Li a doktora Tomoyuki Kawadu z Japonskej lekárskej fakulty v Tokiu je výskyt rakoviny nižší v zalesnených oblastiach Japonska v porovnaní s poľnohospodárskymi oblasťami a mestami. Ale aj v mestách je v zelených oblastiach menej prípadov zhubných nádorov.

Japonskí vedci dokázali, že aj krátke prechádzky v prírode posilňujú imunitný systém. Počet zabíjačských imunitných buniek (T-lymfocytov) v krvi sa zvyšuje takmer o 40 % a tento efekt pretrváva celý týždeň. Ak strávite dva dni v lese, imunitných buniek je dvakrát toľko a efekt je cítiť celý mesiac. T-lymfocyty zabíjajú bunky organizmu, ktoré sú zachytené vírusmi alebo degenerujú do rakoviny.

Ale čo presne sa deje v lese? Zrejme ide o prchavé zlúčeniny uvoľňované listami a ihličím, medzi ktorými prevládajú takzvané terpény. Predpokladá sa, že sú súčasťou systému chemickej komunikácie medzi stromami, hubami a pôdnymi mikroorganizmami, ako aj lesným hmyzom. Rovnaká skupina japonských výskumníkov robila experimenty: terpény boli dodávané do ventilačného systému hotelových izieb, kde experimentálni dobrovoľníci strávili noc. Kontrolnej skupine pokusných osôb neboli podávané terpény. Ráno a večer všetkým účastníkom experimentu odobrali krv na rozbor. U tých, ktorí v noci inhalovali terpény, sa obsah T-lymfocytov zvýšil, aj keď v o niečo menšom rozsahu ako po prechádzke v lese. V lesnom ovzduší sa okrem terpénov zrejme nachádzajú aj iné biologicky aktívne zlúčeniny. Možno takto pôsobia vzdušné ióny.

Ale ešte pred japonskými experimentmi nezávislí výskumníci opakovane dokázali, že rastlinné terpény, aspoň v tkanivovej kultúre, pôsobia proti rakovinovým bunkám. Obzvlášť aktívne sú limonén a pinény. Limonény uvoľňujú citrusové plody, levanduľa a pinény – ihličnaté stromy vrátane borovice a myrta. Najvyšší obsah pinénov v lese je pozorovaný v horúcom lete, najmä po daždi, ale sú prítomné aj v zime. Počas lesnej prechádzky sa tieto zlúčeniny dostávajú do tela nielen cez pľúca, ale aj cez kožu.

Človek sa vyvinul obklopený rastlinami, či už je to les alebo savana, a choroby sú spôsobené nielen znečistením životného prostredia alebo nervóznym súčasným životným štýlom, ale aj oddelením od rastlinného sveta, v ktorom sme sa vyvíjali.

Na základe materiálov z časopisu “Psychologie Heute” (Nemecko).

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info