Slovanské Noviny

27. apríla 2024

K porozumeniu Čelovekom

Líderkou kandidátky Smeru-SSD do eurovolieb bude europoslankyňa Monika Beňová. Za stranu okrem nej kandiduje aj podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha, poslanec NR SR a zároveň šéf Zboru poradcov predsedu vlády SR Erik Kaliňák, právnička Judita Laššáková či poslankyňa EP Katarína Roth Neveďalová. Beňová v relácii Diskusia na palete komentovala aktuálne spoločensko-politické dianie na Slovensku a v zahraničí. Odsúdila tiež konanie slovenských opozičných europoslancov, ktorí prenášajú vnútropolitický boj na pôdu Európskeho parlamentu a naznačila podporu vyváženej zahraničnej politiky, ktorú začala v praxi uskutočňovať Ficova vláda, vrátane podporovania mierových snáh na Ukrajine.

Kandidátnu listinu strany pre voľby do Európskeho parlamentu vo štvrtok 7. marca 2024 schválilo Predsedníctvo Smeru-SSD. Dvojkou bude súčasný podpredseda Národnej rady SR Ľuboš Blaha. Číslom tri je podpredseda strany Erika Kaliňák. Ďalšou v poradí je právnička Judita Laššáková, o ktorej premiér Robert Fico povedal, že je to človek so silnými názormi na národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a číslom päť je doterajšia poslankyňa europarlamentu Katarína Roth Neveďalová.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Monika Beňová na úvod rozhovoru s redaktorom Pavlom Kapustom povedala, že vládna strana považuje júnové eurovoľby za jedny z najdôležitejších počas dvadsaťročného členstva SR v Európskej únii. Z jej pohľadu do nich vstupuje s najsilnejšou kandidátkou zo všetkých slovenských politických strán. Okrem jej mena na nej figuruje Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková či Katarína Roth Neveďalová. Kandidáti Smeru idú do volieb so zásadným posolstvom, že Slovensko musí byť na prvom mieste pri všetkých rozhodovaniach na pôde EP. Zdôraznila tiež, že ich europoslanci budú budú pri obhajobe slovenských národných záujmov veľmi úzko spolupracovať so súčasnou vládou.

Keďže ako europoslankyňa začínala už pred dvadsiatmi rokmi, eviduje tendenciu prenášať čoraz viac kompetencií národných štátov do Bruselu a snahu stále viac za ne rozhodovať. Spomenula i pretrvávajúce veľké rozdiely medzi členskými krajinami a deficit sociálnej politiky EÚ. Situácia v európskych inštitúciách sa podľa nej posúva k federalizácii únie, s čím zásadne nesúhlasí, pretože veľké krajiny by chceli o všetkom rozhodovať na úkor menších. Je to model tzv. európskeho superštátu, ktorý presadzujú najmä liberáli. V tejto súvislosti tiež eviduje silné tlaky na zrušenie práva veta pri rozhodovaní. Podľa jej slov sa však Bruselu netreba báť, pretože nie je všemocný.

Dotkla sa aj pôsobenia slovenských opozičných europoslancov, ktorí prenášajú vnútropolitický boj na pôdu Európskeho parlamentu. Rázne sa ohradila proti účelovému útoku spomenutých poslancov na Slovenskú republiku, čo je podľa nej dôsledkom ich frustrácie z výsledkov parlamentných volieb. Ako povedala, hanbou najmä politikov Progresívneho Slovenska je to, že sa snažia medzinárodne izolovať vlastnú krajinu, pričom vyzývajú na pozastavenie eurofondov a ďalšie sankcie a obmedzenia pre SR. Tlak na novú slovenskú vládu je však evidentný aj zo zahraničia, keď niektoré kruhy kritizujú principiálny postoj Roberta Fica a jeho kabinetu v ukrajinskej otázke. K zrušeniu plánovaného rokovania slovenskej a českej vlády v Prahe zo strany ČR podotkla, že Petr Fiala je na rozdiel od slovenského premiéra neskúsený politik, ktorý v tomto prípade podľahol tlaku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten sa podľa jej slov snaží presadiť víziu urobiť z EÚ nielen prosperujúci ekonomický a sociálny projekt, ale aj vojenský projekt s vlastnou európskou armádou.

Naznačila aj podporu vyváženej zahraničnej politiky, ktorú začala v praxi uskutočňovať nová vláda, vrátane podporovania mierových snáh na Ukrajine. Ako príklad premiér uviedol rokovanie ministra obrany SR Roberta Kaliňáka a s jeho rezortným americkým kolegom Lloydom Austinom v Pentagóne a stretnutie ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Náš zahraničnopolitický priestor zahŕňa všetky svetové strany, potvrdila. Odsúdila tiež reakciu britského veľvyslanca v SR, ktorý rozhovory Blanára s Lavrovom ostro kritizoval. Na margo budúceho personálneho zloženia Európskej komisie uviedla, že po predpokladanom zásadnom preskupení síl v Európskom parlamente, keďže sú v nadchádzajúcich eurovoľbách favoritom strany, presadzujúce väčšiu mieru suverenity národných štátov, je veľký predpoklad, že sa podarí “zastaviť valec” súčasnej eurokomisie. Očakáva, že v tom prípade sa aj spriehľadnia kroky EK, ktoré nie sú dostatočne transparentné. Opätovnú kandidatúru Ursuly von der Leyenovej, podozrivej z klientelizmu a korupcie, na šéfku komisie rozhodne nepodporuje. Je za to, aby sa v novom volebnom období v EÚ odložili nabok ideológie a riešili sa prioritne ekonomické a sociálne otázky. Priznala, že sama pod vplyvom skúseností prešla názorovým prerodom a v súčasnosti už nezastáva také liberálne postoje ako v minulosti, napríklad v kultúrno-etických témach, ktoré dnes nepovažuje za prvoradé. Je presvedčená, že súčasné oslabenie spolupráce a vplyvu V4 by sa malo zmeniť – nemali by sme dopustiť, aby sa vrazil klin do spolupráce najmä medzi SR a ČR.

Na záverečnú otázku o úlohe žien v politike odpovedala, že hoci kedysi považovala za správne kvóty na podiel žien v politike, dnes si to už nemyslí. Nazdáva sa, že je úplne jedno, či v politike pôsobia ženy alebo muži, dôležité je ich hodnotové nastavenie. Tvrdenie, že ženy vnášajú do politiky mäkší prístup a obrusujú hrany, považuje za mýtus – podľa nej sa správajú úplne rovnako ako muži. Príkladom je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá navyše nebola pripravená na tento post, neprešla postupným vývojom v politike, zlyhala a preto “uteká z boja”. Ženám v politike hovorí áno, ale vstupovať do nej by mali len tie, ktoré sa “na to cítia” a majú vôľu prekonávať neľahké prekážky.

Viac vo videu:


Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

%d