„Západ bojuje proti nám a vo svojom boji využíva ruky a telá Ukrajincov,“

Šéf ruskej diplomacie v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti zo snahy oslabiť ruský vplyv v Arménsku. Dodal však, že aj samotné Arménsko prilieva občas olej do ohňa.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom prejave poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré d minuloročného útoku Ruska dostal Zelenského režim, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

„Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.

Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom, a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.

Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západ „de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov“, povedal Lavrov.

„Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú „na vlastnú päsť“.

Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii. Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.

Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia – vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 – a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.

Lavrov sa Zelenského plánu „vysmial“ a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu. „Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania,“ povedal Lavrov. „Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje,“ zakončil.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu na pôde Organizácie spojených národov v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že „ťahajú za nitky“, aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom. Dodal však, že aj samotné Arménsko „prilieva z času na čas olej do ohňa“.

Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. „Je absurdné nás z toho obviňovať,“ poznamenal Lavrov.

„Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu,“ dodal ruský minister.

Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s „Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia“.

Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.

Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že „Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu – čisto a jednoducho“.

Viac vo videu:

Arménsko vyzvalo OSN, aby do Karabachu vyslala misiu na zaistenie práv

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v sobotu vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN), aby vyslala misiu na zaistenie bezpečnosti etnických Arménov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach po tom, ako sa tohto územia zmocnil Azerbajdžan. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Mirzojan na pôde OSN obvinil Azerbajdžan z plánovania etnických čistiek v Náhornom Karabachu. OSN by podľa neho mala okamžite poslať do regiónu misiu na „monitorovanie a posúdenie situácie v oblasti ľudských práv, humanitárnej a bezpečnostnej situácie na mieste“.

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov v ten istý deň na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že jeho krajina bude Arménov v Náhornom Karabachu rešpektovať. „Chcel by som zopakovať, že Azerbajdžan je odhodlaný reintegrovať etnických Arménov žijúcich v karabašskej oblasti Azerbajdžanu ako rovnocenných občanov,“ povedal Bajramov.

„Naďalej pevne veríme, že pre Azerbajdžan aj Arménsko existuje historická príležitosť na nadviazanie dobrých susedských vzťahov a mierové spolužitie,“ dodal azerbajdžanský minister.

Do Arménska odíde 120-tisíc karabašských Arménov

Okolo 120.000 etnických Arménov, ktorí žijú v Náhornom Karabachu, odíde do Arménska, pretože sa obávajú etnických čistiek zo strany Azerbajdžanu. Pre agentúru Reuters to v nedeľu uviedlo vedenie tohto odštiepeneckého regiónu.

„Naši ľudia nechcú žiť na území, ktoré je súčasťou Azerbajdžanu. 99,9 percent z nich radšej opustí naše historické územia,“ povedal predstaviteľ karabašských Arménov David Babajan, ktorý je poradcom Samvela Šahramanjana, prezidenta samozvanej Republiky Arcach.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v piatok na rokovaní vlády zopakoval, že nie je bezprostredne potrebné, aby etnickí Arméni v Karabachu opustili svoje domovy. Dodal však, že Arménsko je v prípade potreby pripravené prijať až 40.000 karabašských evakuantov.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z „etnických čistiek a masových zverstiev“ voči arménskej populácii v Karabachu.

Azerbajdžan deklaruje, že chce tento región integrovať. Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov na pôde OSN avizoval, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť obyvateľom Náhorného Karabachu „všetky práva a slobody“ v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci „protiteroristickej operácie“, ktorej cieľom malo byť „nastolenie ústavného poriadku“. Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

Zdroj: cas.sk / topky.sk (1), (2), (3) / YouTube / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)