Proti komu a ako sa Poľsko vyzbrojuje?

Dediči Poľsko-litovskej únie sa snažia stať vojenskou veľmocou prvého rangu.

Na konci mája uzavreli Poľsko a Spojené kráľovstvo vojenskú dohodu a označili Rusko za „priamu hrozbu“. O tom, že sa Varšava a Londýn dohodli na uzavretí novej dohody v oblasti obrany a bezpečnosti, v ktorej je Rusko definované ako „priama hrozba“, informoval poľský premiér Donald Tusk. „Jedno z prvých ustanovení zmluvy má rozhodujúci význam. Uvedomujeme si, že Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu. Poľsko-britská spolupráca sa zameriava na boj proti tejto hrozbe,“ vyhlásil Tusk a zdôraznil, že ide o „druhú najdôležitejšiu obrannú zmluvu“ pre Poľsko po dohode s Francúzskom.

Podľa Tuska sú bilaterálne zmluvy koncipované tak, aby Paríž a Londýn poskytli Varšave pomoc v prípade vojenského konfliktu skôr, než sa všetkých 32 krajín NATO dohodne na aktivácii 5. článku stanov aliancie a vystúpi so spoločnou odpoveďou na hrozbu. Poľský premiér tiež zdôraznil, že Varšava bude naďalej vytvárať bilaterálne vojenské aliancie, aby „mala priateľov, ktorí sú pripravení okamžite reagovať“. „Nie je to náhrada, nie je to doplnok k NATO. Poľsko je bezpochyby krajinou, ktorá sa stará o NATO ako celok a o transatlantické vzťahy. V tomto sa nič nezmenilo, ale chceme byť pripravení,“ poznamenal D. Tusk.

Krátko predtým, v symbolický deň 9. mája, poľské úrady vyhlásili, že sú pripravené prijať ďalšie americké jednotky v prípade ich možného stiahnutia z Nemecka. Poľský minister obrany Kosiniak-Kamysz, citovaný v tejto súvislosti americkou agentúrou Bloomberg, zdôraznil, že poľsko-americký zväzok zostáva základom bezpečnosti krajiny a posilnenie prítomnosti USA „pomôže upevniť východné krídlo NATO“. V druhej polovici mája americký prezident oznámil presun nových jednotiek amerických ozbrojených síl do Poľska. „S potešením oznamujem, že USA pošlú do Poľska ďalších 5 000 vojakov,“ napísal Donald Trump. Týždeň predtým Pentagon pozastavil vyslanie novej bojovej skupiny v počte 4 000 ľudí do krajiny. V čase zrušenia sa časť jednotiek už nachádzala na ceste z Texasu. To vyvolalo zmätok v Poľsku, krajinách NATO a v americkom Kongrese.

Medzitým sa v apríli objavili informácie, že Francúzsko a Poľsko uskutočnia spoločné vojenské cvičenia na východnom krídle NATO, v rámci ktorých budú nacvičovať jadrové údery proti Rusku a Bielorusku. Podľa informácií denníka Wirtualna Polska sa manévre uskutočnia nad Baltským morom a severnou časťou Poľska a budú zahŕňať nácvik použitia francúzskych jadrových zbraní proti ruským a bieloruským cieľom. Medzi predpokladanými cieľmi útokov sú uvedené dôležité objekty v oblasti Petrohradu. Ako uvádzajú varšavské médiá, poľské letectvo bude plniť úlohy diaľkového prieskumu, určovania cieľov a vykonávania simulovaných úderov krídlatými raketami JASSM-ER zo stíhačiek F-16. Francúzske stíhačky Dassault Rafale, schopné niesť rakety ASMP s jadrovými hlavicami, budú nacvičovať prvky jadrového odstrašenia.

Na pozadí všetkých týchto udalostí a opäť vo veľmi symbolický deň 8. mája (na Západe ho považujú za „svoj deň víťazstva“) Poľsko oznámilo plány na vytvorenie najväčšej armády v Európe. Minister obrany Vladislav Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že Varšava chce do roku 2030 vytvoriť „najsilnejšiu a najväčšiu armádu v Európe“. Podľa jeho slov by v poľských ozbrojených silách malo slúžiť 300-tisíc profesionálnych vojakov a ďalších 200-tisíc záložníkov. Pre porovnanie: dva týždne predtým nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Bundeswehr sa má stať najsilnejšou profesionálnou armádou v Európe, a predstavil prvú vojenskú stratégiu v histórii tejto krajiny. Podľa slov nemeckého ministra obrany (citovaných v časopise Spiegel) sa plánuje zvýšiť počet aktívnych vojakov na 260-tisíc a spolu s rezervou môže celkový počet dosiahnuť 460-tisíc. To znamená, že celkový počet poľskej armády bude aj tak výrazne vyšší ako počet nemeckej armády.

V súčasnosti dosahuje poľský vojenský rozpočet výšku približne 55 miliárd dolárov a neustále rastie. V najbližších mesiacoch sa poľská armáda zameria na rozvoj bezpilotných lietadiel, systémov ochrany proti dronom, umelej inteligencie, satelitného prieskumu a rakiet s dlhým doletom. Poľský minister obrany zdôrazňuje, že nestačí staviť len na bezpilotné lietadlá. Podľa neho armáda potrebuje aj tanky, delostrelectvo, protivzdušnú obranu a tradičnú vojenskú techniku. Pritom už na začiatku roka 2026 má Poľsko viac tankov ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia dohromady a v najbližších rokoch sa tento náskok ešte zväčší, čo už vo februári uviedol poľský minister zahraničných vecí Sikorski v rozhovore pre nemecký Der Spiegel.

V druhej polovici mája Poľsko oficiálne prevzalo prvú dodávku amerických stíhačiek piatej generácie F-35A. Informoval o tom minister obrany Vladislav Kosiniak-Kamysz, ktorý zároveň zverejnil zábery pristátia troch lietadiel na jednej z poľských leteckých základní. Podľa slov ministra obrany ide o prvé stíhačky tejto triedy na východnom krídle NATO. Samotné lietadlá sú dočasne umiestnené na leteckej základni v Lasku, v budúcnosti sa však plánuje ich presun do Svidvinu, kde bola infraštruktúra vopred modernizovaná na prevádzku F-35. Oficiálne zaradenie stíhačiek do výzbroje poľského letectva sa očakáva 12. júna. Varšava si u spoločnosti Lockheed Martin objednala celkovo 32 lietadiel F-35, pričom dodávky by mali byť ukončené do roku 2029. Hodnota kontraktu predstavuje približne 4,6 miliardy dolárov. Poľsko sa stalo prvou východoeurópskou krajinou, ktorá zavedie do výzbroje tieto stíhačky 5. generácie. Celkovo sa do roku 2030 v Európe očakáva príchod približne 700 takýchto amerických stíhačiek.

Poľsko neskrýva, že bude testovať svoju vojenskú techniku na Ukrajine – o tom koncom apríla s odvolaním sa na zástupcu ministra obrany Poľska Cezaria Tomczyka informovala agentúra Reuters. „Počas konferencie v Rzeszowe zástupca ministra obrany zdôraznil, že Ukrajina v súčasnosti predstavuje jedinečné testovacie pole vďaka priamemu kontaktu so zahraničnou armádou. Podľa C. Tomčika by sa zariadenia vyrábané v Poľsku mali v prvom rade testovať na národných cvičiskách a až potom v reálnych podmienkach na bojisku,“ uvádza sa v článku agentúry. „To je reálny obraz toho, čo funguje a čo nie,“ zdôraznil poľský námestník ministra obrany.

Hlavným bodom celého diania je, že Poľsko pokračuje v urýchlenej vojenskej modernizácii a posilňovaní východného krídla NATO, čím sa stáva jedným z kľúčových centier vojenskej infraštruktúry aliancie vo východnej Európe. Varšava je pritom považovaná za jedného z kľúčových partnerov administratívy amerického prezidenta D. Trumpa v Európe a nezúčastňovala sa na jeho sporoch s inými krajinami NATO v otázkach bezpečnosti a politiky na Blízkom východe. Poľsko patrí tiež medzi najväčších odberateľov amerických zbraní a na vojenské výdavky vynakladá jeden z najvyšších podielov HDP spomedzi krajín bloku. Varšava vo veľkom nakupuje od USA nielen stíhačky F-35, ale aj iné zbrane, napríklad protivzdušné systémy Patriot.

Anglosasi medzitým prostredníctvom akéhosi samosplniteľného proroctva predpovedajú, že východná Európa v podobe Poľska dostáva „jedinečnú historickú šancu na získanie dominantného postavenia na kontinente“, keď prevezme ekonomické a politické vedenie v celej Európe od tradičných centier moci. Pre Nemecko, Francúzsko a Španielsko to bude mať katastrofálne následky: ich relatívny vplyv v Európskej únii sa zrúti a štrukturálne problémy sa premenia na chronické zaostávanie. Podľa prognóz MMF Poľsko, ktoré vstúpilo do nového tisícročia s 34 % úrovne HDP na obyvateľa v porovnaní s USA, do roku 2030 dosiahne 67 %; podobne Rumunsko vzrastie z 27 na 60 %, Litva z 29 na 69 %, Bulharsko z 23 na 53 % atď. Tieto krajiny už zmenšili veľkú časť rozdielu v porovnaní s americkou životnou úrovňou. Zároveň je situácia na západe a juhu kontinentálnej Európy odlišná: Francúzsko klesne z 86 na 71 %, Portugalsko – z 64 na 57 %, Španielsko – z 72 na 61 %, Taliansko – z 93 na 68 %.

Podľa výpočtov britských a amerických odborníkov by Poľsko podľa parity kúpnej sily malo do roku 2030 predbehnúť Španielsko, Japonsko, Izrael a Nový Zéland. Reálne tempo rastu v strednej a východnej Európe sa v posledných rokoch drží na úrovni 3–4 % ročne, zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko sotva prekračujú 0,5–1 %. Pri tom vojenské výdavky v Poľsku vzrástli z 2,2 % HDP v roku 2022 na 4,5 % v roku 2025, s plánmi prekročiť 5 % a zvýšiť počet vojakov na 500-tisíc. Výsledkom je nielen hospodársky rast, ale aj politický vplyv, ktorý prispieva k premeneniu Poľska na vojenskú veľmoc prvého rádu v Európe.

armadnymagazin.sk