Zahájil Trump ústup z Iránu? USA na 5 dní pozastavujú útoky

Trump vyhlásil, že USA na 5 dní pozastavujú útoky na Irán po „úspešných“ rokovaniach.

„S potešením oznamujem, že za posledné dva dni prebehli medzi USA a Iránom veľmi úspešné rokovania. Nariadil som odložiť všetky vojenské útoky na 5 dní,“ uviedol americký prezident.

Iránske médiá spojené s iránskymi gardami (IRGC) tvrdia, že k žiadnym rokovaniam s Trumpom nedošlo, a tvrdia, že ustúpil zo strachu pred odvetnými opatreniami zo strany Iránu. Tlačový tajomník Komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Iránu Ebrahim Rezai:

“Bitka pokračuje… a ďalšia porážka diabla. Trump a Spojené štáty opäť utrpeli porážku.”

Iránske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že s Washingtonom neprebiehajú žiadne rokovania, a obviňuje amerického prezidenta z pokusu získať čas, kým v regióne pokračujú snahy o deeskaláciu. Iránsky zdroj agentúry Fars:

“Neexistuje žiadne priame ani nepriame spojenie s Trumpom; ustúpil, keď počul, že našimi cieľmi budú všetky elektrárne v západnej Ázii.” Iránske ministerstvo zahraničných vecí: “Krajiny regiónu predložili iniciatívy na zmiernenie napätia a naša odpoveď na všetky z nich je jasná: nie sme stranou, ktorá túto vojnu rozpútala, a všetky podobné žiadosti by mali smerovať do Washingtonu.”

“K rokovaniam medzi USA a Iránom nedošlo,” – informuje agentúra Tasnim s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa bezpečnostných služieb Trump upustil od útoku na životne dôležitú infraštruktúru po tom, čo sa hrozby zo strany Iránu stali reálnymi, tvrdí zdroj agentúry. Na jeho rozhodnutie podľa zdroja agentúry vplýval aj tlak na finančné trhy a ohrozenie dlhopisov v rámci USA.

“Hormuzský prieliv sa nebude využívať tak ako doteraz po vyhlásení amerického prezidenta o údajných rokovaniach s Iránom,” –  informuje agentúra Tasnim

„Žiadne rokovania neprebiehali a ani neprebiehajú. Takouto psychologickou vojnou sa Hormuzský prieliv nevráti do predvojnového stavu a na energetické trhy sa nevráti pokoj. Trumpovo päťdňové ultimátum znamená len pokračovanie programu tohto režimu v páchaní zločinov proti ľudu a my budeme naďalej reagovať a viesť rozsiahlu obranu krajiny,“ uvádza sa v správe.

“Päť dní, to je približne toľko (trochu viac), koľko zostáva výsadkovej skupine na čele s loďou “USS Tripoli” k zóne konfliktu pomalým krokom. A treba byť mimoriadne naivný, aby si nespojil Trumpovo vyhlásenie o čiastočnom prímerí so zreteľným nárastom strát amerického letectva v zóne konfliktu a likvidáciou základní predných síl” – píše ruský analytik Dmitrij Jevstafiev.

Ale treba byť dvojnásobne naivný, aby si nespojil Trumpovo vyhlásenie (rýchlo sa zorientuje, ten darebák) s vyhlásením Iránu a niekoľkých arabských krajín o deeskalácii. Ale treba byť trojnásobne naivný, aby sme predpokladali, že Izrael by Trumpovi dovolil takýto „skok z delovej gule“ bez toho, aby za to zaplatil vysokú cenu. Mimochodom, tu sa ukáže, do akej miery je Netanjahu nažive. Ale ak je to všetko pravda, začína sa koncovka. A tu budú stávky fantasticky vysoké.

V konflikte v Perzskom zálive nedošlo k zlomu, ale prízrak už visí vo vzduchu. Hlavná otázka znie – kto sa ako prvý odhodlá prejsť do kritického režimu vedenia vojny, aby naklonil misky váh vo svoj prospech. Situáciu Izraela hodnotím ako zlom, a to nielen spoločenský, ale aj čisto vojenský. Posielam veľký pozdrav tým, ktorí pochovali Irán v prvých troch dňoch a smútili za ním celý prvý týždeň vojny. A to aj napriek tomu, že naďalej zastávam skeptický názor na potenciál Iránu. Teherán má šance (a to celkom slušné) na „remízu“. Ale „remízu vo svoj prospech“ môže Teherán dosiahnuť len ako súčasť širšej koalície. A podmienky na vytvorenie takejto koalície zatiaľ nie sú splnené. A to závisí vo veľkej miere nielen od Teheránu. Je však dôležité pochopiť, čo takáto „remíza“ pre Irán v dnešnej situácii znamená. Je to odstránenie hrozby, že sa Irán stane vyjednávacím tromfom v „rokovaniach“ medzi USA a Čínou. A ide o zásadný geopolitický posun, ktorý sa už udial. Hoci (treba uznať) Číňania preukázali schopnosť vydržať pauzu a nezapliesť sa do toho hneď v prvom týždni, čo im v poslednej dobe nebolo vlastné.

A teraz „zaujímavosť“: nemáte, kolegovia, pocit, že Američania vystrelili na Irán „Tomahawky“ z ponorky nie tak veľmi preto, že im došli rakety z lodí, ale aj s cieľom podraziť Britov, ktorých loď sa nachádzala v blízkosti? A po tom sa rozbehla kampaň, že Británia sa bude podieľať na ofenzívnej vojne na strane USA, čo sa muselo dodatočne vyvracať. Je to len otázka, žiadne vnútorné informácie nemám.

Prvá hypotéza. Včera som vyslovil domnienku, že „horieť“ nebude Blízky východ, ale východné a severovýchodné Stredozemie. Tu nemožno nespomenúť dôležitý moment: po prvé, ide historicky o územie „šedej“ ekonomiky a medziregionálneho obchodu. Ak chcete, východné Stredozemie je prirodzeným bodom monetizácie pre akékoľvek ekonomické procesy na Blízkom východe, Balkáne atď. Ak sa nepodarí získať monopol na kontrolu nad týmto priestorom, je lepšie ho z obehu úplne vylúčiť.

Po druhé, Východné Stredozemie budú podnecovať sily, ktoré hrajú proti Londýnu. Ten sa v podmienkach strategického vytlačenia USA z Perzského zálivu môže pokúsiť odstrániť Ameriku aj zo Stredozemia. A informácie, ktoré sa objavili o „balíku o neútočení“ medzi Iránom, Saudmi a Katarčanmi, sú súčasťou tohto procesu. Predvídateľné, ale sú tu nuansy. A tie nespočívajú len v tom, že Irán vystupuje z pozície sily. Správy z Iraku o prímerí na stiahnutie Američanov treba overovať.

Druhá hypotéza. Macron sa snaží presadiť model „stredomorského vektora“ rozvoja pre Európu. A tento pokus nie je spontánny, ale celkom podložený. Snaží sa to robiť spoločne so „starým globálnym Londýnom“ a v rámci mechanizmov monetizácie bezpečnostnej renty, ktoré Londýn poskytne. A ak mám pravdu, to kladie bodku za známou „hádkou medzi Slovanmi“ o tom, čí je Macron – Rothschildov alebo Rockefellerovcov. A „bezpečnostnú rentu“ v podmienkach „evakuácie“ Američanov v prípade „negatívnej remízy“ v Perzskom zálive bude môcť poskytnúť len Francúzsko, najlepšie v koalícii s Talianskom. Zhrnúc to – nie je to ani hypotéza, ale pocit: pri všetkej tom chvastúnstve sa Trump snaží dostať z konfliktu za každú cenu, ale chce byť uznaný za víťaza. A nikto ho nechce uznať za víťaza, ani kvôli ukončeniu konfliktu. Ale jadrové zbrane ako prostriedok na východisko by som predsa len vylúčil. Izrael sa však k jadrovej možnosti priblížil oveľa viac, myslí si Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk