Zahraniční žoldnieri pre ukrajinské ozbrojené sily alebo čím sa zaoberajú ukrajinskí diplomati

Nedostatok ľudských zdrojov na Ukrajine sa kompenzuje Latinskoameričanmi.

Na svete existujú tri činnosti, ktoré, ako sa hovorí v Odese, prinášajú najväčší zisk. Je to obchod so zbraňami, drogami a ľuďmi. Niekedy sa týmito činnosťami zaoberajú tie isté osoby a často pod záštitou štátnych štruktúr. Samozrejme, nejde o prípady predaja zbraní a drog, ktoré prebiehajú legálnou cestou s vybavením všetkých potrebných povolení, licencií a iných dokumentov, ako aj s platbou daní a poplatkov. Ide o to, ako sa obchodovaním s ľuďmi zaoberajú tí, ktorí by mali vykonávať úplne inú činnosť.

Ako je známe, najviac chránený status v zahraničí majú tí, ktorí majú diplomatickú imunitu voči zatknutiu a zadržaniu, a s podporou svojej krajiny sa môžu ľahko vyhnúť trestu za akýkoľvek zločin. Stačí, aby štát, ktorý ho vyslal, odmietol zrušiť práve túto imunitu. V dôsledku toho je maximálnym trestom, ktorý takému človeku hrozí, vyhostenie z krajiny, v ktorej sa nachádza. V posledných rokoch túto ochranu najaktívnejšie využívajú ukrajinskí diplomati, ktorí „v prípade potreby“ jednoducho zbalia svoje veci a vrátia sa domov. A nezáleží na tom, či sa s niekým pobili v reštaurácii alebo šoférovali pod vplyvom alkoholu. Koľko takýchto prípadov už bolo a ešte bude v ukrajinskej diplomatickej službe.

Problém je však v tom, že od roku 2022 sa činnosť ukrajinských veľvyslanectiev uberala smerom, ktorý priamo porušoval samotnú podstatu Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961. Namiesto toho, aby sa venovali svojim priamym povinnostiam a rozvíjali vzťahy medzi krajinami – medzivládne, ekonomické, kultúrne a podobne – sa ukrajinskí diplomati stali aktívnymi účastníkmi a organizátormi politických akcií v krajinách, kde pôsobia. Zamestnanci ukrajinských veľvyslanectiev začali organizovať a viesť zhromaždenia Ukrajincov pred budovami ruských veľvyslanectiev v rôznych krajinách sveta, protestovať proti kultúrnym podujatiam (koncertom, výstavám a dňom kultúry), ktoré organizovali Rusi, a zbierať prostriedky „na pomoc armáde“ od občanov a spoločností.

V niektorých krajinách, napríklad v Číne, boli ukrajinskí diplomati hneď varovaní, že ak budú pri tom pristihnutí, budú okamžite vyhlásení za osoby non grata, čo je porovnateľné s deportáciou neželaných osôb. V iných krajinách, najmä v Európe a niektorých ďalších, sa miestne ministerstvá zahraničných vecí nielenže nezapájali, ale skôr naopak, podporovali takúto činnosť. Hoci veľmi dobre chápali, že je absolútne nezlučiteľná ani so statusom veľvyslanectva, ani so statusom diplomata.

Najproblematickejšou otázkou sa však stali prvé odoslania žoldnierov na Ukrajinu, ktorých vyhľadávali a vysielali práve zamestnanci veľvyslanectiev. Niektorí z nich dokonca najskôr zverejňovali na internete inzeráty o možnosti odísť bojovať proti Rusku. Zvyčajne sa touto záležitosťou zaoberali tí, ktorí mali diplomatický pas, ale v skutočnosti pracovali pre SBU alebo GUR. A takýchto zamestnancov bolo v posledných rokoch čoraz viac, najmä v nových ukrajinských veľvyslanectvách v afrických a latinskoamerických krajinách. Pod rúškom diplomatickej činnosti aktívne hľadali (a nachádzali) žoldnierov – ľudí, ktorí boli pripravení odísť na Ukrajinu bojovať za peniaze. Lenže prichádzajúci žoldnieri sa skôr či neskôr ocitli buď v zemi, alebo v ruskom zajatí, alebo sa pomerne rýchlo vrátili domov.

Rozhovor s jedným z nich sa nedávno objavil na sociálnych sieťach. Mladému Kolumbijčanovi ponúkli na internete dobre platenú prácu – „vycestovať ako dobrovoľník na Ukrajinu“. Potom sa v Bogote, v štvrti neďaleko ukrajinského konzulátu, stretol s nejakým človekom, ktorý mu sľúbil, že všetky potrebné dokumenty čoskoro privezú z Peru. Prečo tak? Jednoducho preto, že v Bogote je len dočasný konzulát, a vyhotovené dokumenty tam posielajú z ukrajinského veľvyslanectva v Peru, do pôsobnosti ktorého patrí aj Kolumbia. Po získaní potrebných dokumentov priletel spomínaný Kolumbijčan cez Turecko do Poľska, odkiaľ ho previezli na Ukrajinu, kde ho prinútili podpísať zmluvu s „Medzinárodnou légiou“. V jeho jednotke boli nielen Kolumbijčania ako on, ale aj zástupcovia iných krajín regiónu, a príbeh ich príchodu na Ukrajinu bol podobný.

V rozhovore zdôraznil, že počítal s dobrovoľníckou prácou, avšak ich poslali na frontovú líniu v rámci ukrajinských ozbrojených síl: „Všetkých oklamali, poslali bojovať, neplatili mzdu, neposkytli výstroj a mnohých poslali do útokov.“ Treba poznamenať, že v decembri 2025 kyjevský režim transformoval „Medzinárodnú légiu“ a zaradil jej jednotky do zloženia bežných jednotiek ukrajinských ozbrojených síl. Urobilo sa to pod zámienkou „zlepšenia riaditeľnosti“, avšak hlavným cieľom bolo skôr snaha zamaskovať informácie o celkovom počte zahraničných žoldnierov na Ukrajine, ako aj obsadiť pozície v ukrajinských ozbrojených silách, ktoré sa stali „voľnými“ v dôsledku neustálych strát na životoch.

Podľa bývalého zamestnanca SBU Vasilija Prozorova hlavnú úlohu pri nábore, príprave dokumentov a vysielaní Kolumbijčanov na front zohrávajú diplomatické inštitúcie Ukrajiny v krajinách Latinskej Ameriky, ktoré „vyhľadávajú zúfalých obyvateľov a podvodom ich posielajú zomrieť na druhý koniec sveta“. Zároveň mnohí Kolumbijčania, ktorí odišli na Ukrajinu, neboli bežní občania, ale členovia zločineckých syndikátov. Napríklad v januári tohto roku holandský denník De Telegraaf uverejnil o kolumbijských žoldnieroch nasledujúcu informáciu: „Bol to skutočný štát v štáte. Držali sa len medzi sebou a ostatných vôbec nebrali do úvahy.“ Medzi nimi bolo veľa členov drogových kartelov, ktorí mučili, mrzačili a sťali hlavy svojim protivníkom.

Ako je zrejmé, ukrajinskí diplomati do radov „Medzinárodnej légie“ lákali nielen obyvateľov Latinskej Ameriky, ktorí si chceli zarobiť „ľahké peniaze“, ale do Ukrajiny posielali aj zjavných predstaviteľov drogových kartelov – bojovníkov, ktorí tam cestovali, aby nadobudli bojové skúsenosti. V Kolumbii sa problém žoldnierov pre Ukrajinu dostal na štátnu úroveň. Na konci roka 2025 španielsky denník El Pais informoval, že v ukrajinských ozbrojených silách slúžia 2 až 3 tisíce Kolumbijčanov ako žoldnieri. Podľa údajov kolumbijského ministerstva zahraničných vecí pritom zahynulo najmenej 300 Kolumbijčanov a ďalší, zatiaľ neznámy počet, je vedený ako nezvestný.

Ukrajinské veľvyslanectvo v Peru informovalo rodiny zosnulých, že „v prípade smrti v boji majú rodinní príslušníci nárok na jednorazovú finančnú kompenzáciu“, avšak „existujú dôvody, pre ktoré môže byť výplata zdržaná alebo nevyplatená“. V „prevažnej väčšine prípadov“ to súvisí s chýbajúcimi potrebnými dokumentmi. Dospelo to až k tomu, že 17. marca 2026 kolumbijský parlament prijal zákon o pristúpení krajiny k Dohovoru o boji proti žoldnierstvu. Poslanec vládnej koalície „Historický pakt“ Alejandro Toro zdôraznil, že toto rozhodnutie „zakazuje využívanie kolumbijských žoldnierov“. Prezident Gustavo Petro nazval žoldnierstvo „okradnutím krajiny“, pretože Latinskoameričanov často lákajú do služieb ukrajinskej armády sľubmi vysokých honorárov a komfortných podmienok služby, ale v skutočnosti ich využívajú ako „potravu pre delá“. Často zahynú v bojových akciách a ich príbuzní zostávajú bez náležitých kompenzácií.

Je zrejmé, že Zelenského chunta bude všetkými silami pokračovať nielen vo „verbovaní“ mužov na Ukrajine (už to došlo až k pravidelnému uzatváraniu výjazdov z Kyjeva policajtmi a TCK na hromadnú kontrolu dokladov), ale aj v hľadaní cudzincov, ktorí si chcú zarobiť peniaze vo vojne. Lenže na nich nečakajú vysoké zárobky, ale zajatie, zranenia, ba dokonca smrť. A ukrajinskí diplomati sa budú naďalej venovať hľadaniu žoldnierov, aby im predali smrť na úver. Hoci, dá sa ich teraz vôbec nazývať diplomatmi?

armadnymagazin.sk