Wolf Messing: Tajomstvo dvoch lídrov i toho, kto príde po nich

Existujú tajomstvá, za ktoré v Sovietskom zväze hrozila nielen strata slobody, ale aj existencie. V najtajnejšom kúte sovietskych archívov desaťročiami ležal šedivý obal spisu s číslom 3478.

Je to dokument, ktorý privádzal do panickej hrôzy analytikov KGB a nútil osobne jeho predsedu Jurija Andropova vydať rozkaz na zachovanie úplného mlčania o ňom.
Spis obsahuje slová proroka apokalypsy Wolfa Messinga, ktorého rozum bol priznaný za existenčnú hrozbu celej socialistickej ríše. Messingove slová boli preto považované za hrozivé, lebo neboli zahmlené ako predpovede Nastradama či Vangy. Jeho slová sú presné ako doslovná kronika.

Počas jednej seansy v roku 1970 ľudia očakávali zvyčajné čítanie myšlienok, hľadanie ukrytých predmetov, ľahký hypnotický sen…, no zrazu sa začali diať veci mimo scenára. Uprostred večera, z ničoho nič, Messing stŕpol, na tvári sa mu objavili neľudské muky, ruky sa mu dvihli k tvári, oči sa zahľadeli kamsi ďaleko a keď prehovoril, všetci prítomní počuli, že to nie je jeho hlas. No z ich zmyslu im tuhla krv v žilách:

„Vidím svetlo, a za ním tmu, vidím oheň, ktorý požiera mestá. Oheň rastie. Ľudia utekajú niekam, pretože dom ich zradil. Začne sa to vtedy, keď bratia, pijúci z jednej čaše, obratia svoje meče jeden proti druhému. Nepriateľ nepríde z vonka, choroba sa zrodí vo vnútri a v týchto jatkách nebude víťaza. Bude len popol a žiaľ.“

Sála zmeravela. Ticho bolo také prenikavé, až sa ho dalo dotknúť. Potom sa Messing opäť ozval, no už svojím trasľavým hlasom. „Oni sú už pripravení. Príliš skoro,“ riekol, obrátil sa a skryl sa za oponou. V tú noc boli všetky zvukové záznamy prítomných skonfiškované. Všetci prítomní sa museli písomne zaviazať, že nebudú šíriť to, čo tu počuli. Bol to aj koniec verejnej kariéry Wolfa Messinga.

Čo sa to tam vlastne stalo?

Prečo všemocný výbor štátnej bezpečnosti spustil operáciu totálneho začistenia, ktorá dostala kódové označenie „Ticho“?
Odpoveď sa našla v tom istom spise. Nebol to len obyčajný stenografický záznam, bol tam aj záznam Messingovej seansy pre najvyšších funkcionárov rozviedky, ktorá sa konala pár dní predtým. Messing vtedy počas 17 minút v hlbokom tranze veštil. Nebola to žiadna alegória, ale pomenovaná budúcnosť, predstavená krok za krokom.

Prvé proroctvo: Krach ríše. Ona padne, no nie od úderu nepriateľského meča, zhnije zvnútra podobne ako strom, ktorému korene vyčerpala choroba. Lož sa stane vzduchom, ktorým dýchajú, strach sa stane jediným zákonom. Základňa, ktorá sa zdá byť večná, sa zmení na prach nie pod tlakom nepriateľov, ale pod ťažobou vlastnej hmotnosti. V 1970-tych rokoch zneli tieto slová ako blud a kacírstvo. Veď ZSSR kontroloval pol sveta, no Messing zbadal praskliny v jeho monolite. Popísal nielen rozpad Zväzu v roku 1991, ale aj to, čo bude nasledovať. Pritom varoval, že rozbité črepiny sa nezliepajú, že také porežú ruky tým, ktorí sa ich pokúsia poskladať.

Druhé proroctvo: Vojna bratov a dvaja lídri. Plamene sa rozhoria tam, kde to nikto nečaká. Dva národy, dvoch bratov zrazí neviditeľná ruka. Táto vojna bude dlhá, úmorná, nezmyselná.

Kto si vedel za Brežnevových čias predstaviť vojnu Rusov s Ukrajincami? Zdalo by sa to väčšou fantáziou ako let na Mars. No Messing to videl zreteľne. Nenazýval mená, opísal len typy. Jeden sa vraj objaví z ničoho, bude to človek davu, nie z paláca, či z kasárne. Zvolia si ho kvôli nádeji, aby sa vyhli biede. Lenže bieda príde spolu s ním. Stane sa symbolom zmien, no čoskoro všetci pochopia, že ich nádeje boli len ilúziou a on je len herec v cudzej hre. O druhom lídrovi Messing hovoril inak. Druhý sa vraj zdrží pri moci príliš dlho. Bude si istý, že strach je silnejší ako láska, že dejiny sa dajú pozastaviť rozkazom. Bude sa považovať za víťaza, no neuvidí hlavného nepriateľa, a to čas. Jeho trón spustne ešte dovtedy, ako ho opustí.

Opozícia týchto dvoch figúr sa nestane len lokálnym konfliktom, ale spúšťačom globálneho prerozdelenia sveta. V ich zrážke nebude víťaza. Nastane len koniec jedného sveta a mučivý zrod iného.

Tretie proroctvo: Nová realita a človek prázdnota. Práve táto časť proroctva prinútila šedivé vlasy analytikov postaviť sa do pozoru. Messing totiž opisoval to, čo vychádzalo za rámce zvyčajných vojen a politických intríg. Hovoril o rozpade všetkých starých spojenectiev a bezpečnostných záruk.

„Tam, kde bola stabilita, bude prázdno, tam, kde bol strach, bude chaos.“ Messing tým predvídal nástup epochy postpravdy, kedy ľudia prestanú rozlišovať dobro a zlo. Skutočná kríza vraj nastane vtedy, keď ľudia prestanú rozlišovať zlo a spásu. Keď sa obe budú zdať rovnako presvedčivé. Analytici túto časť nazvali syndrómom unaveného človeka.

Keď bude ľudstvo zmučené vojnami, krízami a potokmi klamstiev, keď bude pripravené prijať kohokoľvek, kto mu sľúbi zbavenie od bolesti, aj keď je to ilúzia, nastúpi, podľa Messinga, tretia, najstrašnejšia figúra. Nebude podobná nikomu, nebude ju možné klasifikovať, bude vyzerať ako spása. No bude zrkadlom všeobecného strachu. Jej slová budú ako vírus, infikujúci nádej, no potom nastúpi rozčarovanie. Ľudia si ju zvolia nie preto, že jej veria, ale preto, že už boli unavení z obáv.

Ľudia z blízkeho okolia Messinga spomínali, že po tejto osudovej seanse sa veštec uzavrel do seba a opakoval, že sa bojí svojho daru. No svojej pomocníčke sa zdôveril, že sa náhodou dotkol časovej línie a tá ho popálila.

„Tam, na konci, som videl človeka. Neviem opísať jeho tvár, pretože ju nemal. Nie je zlom v zvyčajnom chápaní, zlo chce vytvoriť svoju ríšu, no on je prázdnota. Neprišiel vládnuť, ale všetko rozobrať na časti. Preto, lebo to môže. Čiže posledným slovom Messinga nebolo zlo, ale prázdnota. To ona sa stala ťažkým snom pre tých, ktorí veštca počuli.

armadnymagazin.sk