VODA- zmyslový orgán prírody

Voda je pretkaná nespočetnými zmyslovými membránami, ktoré sú pripravené „vnímať“ všetko, čo sa v okolí odohráva. Voda sa neuzatvára do svojich vnútorných plôch, ale priamo sníma okolité prostredie a reaguje na všetky podnety a impulzy zvonku.

Je tým najovplyvniteľnejším médiom vôbec a je dokonca taká citlivá, že zachytáva nie len výrazné zmeny vo svojom okolí, ale aj jemné zmeny v širokom okruhu našej planetárnej sústavy.

Voda ako prostredník medzi zemou a kozmom

Voda pokrýva veľkú časť zemského povrchu, pritom je v neustálom a rozmanitom pohybe. Samotný vodný obal je natoľko prestúpený najrôznejšími pohybmi, že ho môžeme v globálnom meradle považovať za orgán, ktorý je prostredníkom medzi Zemou a kozmom. Začleňuje tak Zem do kozmického diania a umožňuje jej, sa na ňom podieľať. Nebeské dianie a voda sú s prúdom času spojené prílivom a odlivom. Tak ako mesačné rytmy pôsobia na veľké masy vody, vyvolávajú jej pulzovanie aj v malom meradle (aj v človeku).

Voda v spojení so zemou

Vztlak je jedna z vlastností vody, bez ktorej by život na Zemi vôbec nebol mysliteľný. Ešte výraznejšie sa tieto vlastnosti prejavujú v chovaní vody za tepla a chladu. Zamrznutá voda sa síce mení akoby v tvrdú horninu a podlieha zákonom tiaže, zároveň im však odporuje tým, že v podobe ľadu je ľahšia ako kvapalina. Je známe, že ľad na vode pláva. Keby tomu tak nebolo, ľad by bol ťažší ako voda a klesal by ku dnu. Oceány a všetky vodné nádrže na Zemi by boli postupne od dna až po hladinu naplnené ľadom a Zem by sa zmenila v ľadovú púšť. Avšak tým, že ľad pláva na hladine, prejavuje voda znova svoju schopnosť slúžiť životu. Najväčšiu hustotu má voda za teploty 4 stupne Celzia a pri tejto teplote má voda zároveň najmenší objem.

Pri vyššej a nižšej teplote sa voda opäť rozťahuje, pričom sa tiež znižuje jej špecifická hmotnosť. Voda tak preniká do trhlín v skalách, pri zamŕzaní sa rozpína, a tým roztrhne aj najtvrdšiu horninu. Privádza tak tento mŕtvy, pevný živel opäť na cestu k životu. Ako voda postupom času trhá horninu na stále jemnejšie úlomky, stáva sa táto hornina základom pre rast rastlín a je znova poňatá do veľkého kolobehu živej prírody. Rovnaký proces sa každoročne odohráva na poliach, kde zamŕzanie pôdy a jej organických zložiek pomáha pripraviť úrodnú ornicu. Tomu napomáha výrazná schopnosť vody rozpúšťať pevné látky, na ktoré je tiež založená jej veľká očisťujúca sila. Iba vďaka tejto schopnosti rozpúšťať, môže byť voda zase transportným médiom dopravujúcim živiny k organizmom aj vo vnútri nich. Voda dokáže prijímať dokonca aj plynné látky, napríklad oxid uhličitý, čím sa zvyšuje sila s ktorou narušuje pevné látky.

Tri základné rysy vody

Prvá vlastnosť vody je jej schopnosť aktívne sa zúčastniť procesov látkovej výmeny vo veľkom organizme Zeme, aj v organizmoch jednotlivých živých bytostí.

Druhá vlastnosť sa týka úzkeho vzťahu vody s rytmickým dianím v čase a priestore.

Tretiu vlastnosť sme spoznali, keď sme pozorovali citlivosť plôch, ktoré ohraničujú vodné útvary a uvažovali o vode ako o kozmickom orgáne Zeme. Každá z týchto charakteristík je súčasťou celku, v ktorom sa tieto tri funkcie zlievajú a prelínajú. Pretože všetky organizmy pozostávajú prevažne z vody, je zrejmé, že voda je od počiatku bytostným prvkom všetkého živého. Vzdáva sa svojej vlastnej formy, zato však napĺňa každú formu, ktorá jej je ponúknutá, a tiež prijíma každú formu, ktorá je do nej vložená. Mnoho bytostí a aj samotný človek vo svojom vývoji vychádza z vody na pevnú zem.

O duchovnej podstate tekutého živlu

Voda ako taká, zostáva chemicky neutrálna, keď sa ale pevné látky príliš stavajú proti životu, spojí sa s nimi. Voda nechce nič sama pre seba, všetkému sa poddáva a nikdy sa nepýta na podobu, do ktorej sa musí premeniť, či už je použitá rastlinou, zvieraťom či človekom. Všetkých naplňuje s rovnakou oddanosťou. Nezištne sa vzdáva svojich nárokov a po skončení svojej sprostredkovacej činnosti opäť ustupuje do pozadia, aby bola pripravená vytvárať a byť prostredníkom pre niečo nové. Pretože je sama vo svojej pravej prirodzenosti čistá, môže tiež očisťovať, osviežovať, liečiť, posilňovať, oživovať…

Voda sa udržuje v strede medzi Zemou a kozmom, nikdy sa však v Zemi ani v kozme úplne nestráca. Zostáva s oboma tesne spojená, pevne ich navzájom – vo večnom kolobehu – prepája. Voda udržuje rovnováhu medzi extrémami, čo je na jednej strane stuhnutie a na strane druhej vyprchanie, pričom si stále udržuje schopnosť premeny.

Ako samotný prúd času, prúdi voda na Zemi. Je to základná melódia, neustále sprevádzajúca všetok život pri jeho rozmanitých zmenách. Ustavične pretvára pevnú zem, obrusuje, omieľa, drví, odnáša a zároveň na iných miestach buduje, nové tvorí, usporiadúva pre život. Ako krv Zeme prúdi a presúva nepredstaviteľné množstvo látok. Voda je veľkým aktérom výmeny a premeny látok vo všetkom dianí na Zemi!

zdroj